… hlása jeden z najnovších trendov na instagrame. Myšlienka je to chvályhodná a ja plne súhlasím s tvrdením, že množstvo plastov, ktoré produkujeme a používame je enormné. Rovnako, ako viem, že plast nezhnije ako jablko pod stromom za pár dní. A napriek tomu mi z tohto trendu zostáva v ústach nejako príliš horká príchuť. Nie pre jeho základné posolstvo, ale pre milión drobností, kvôli ktorým ho influenceri nevedia “predať”.

Nie, nebudem robiť žiadne škandálne odhalenia ako nemenovaný bulvárny denník. Dnes to bude bez menovania, bez ukazovania prstom na konkrétne osoby, bez poučovania ako na to správne. Len neveriaco začudované pokývanie hlavou, keďže v poslednej dobe mám pocit, že kde začína stádovitosť, tam končí logické myslenie. Vlastne, nielen v poslednej dobe🤔.

Aby som na začiatok uviedla na pravú mieru, ja plasty používam. Priznávam bez mučenia, že pečivo si dám do sáčku. Rovnako, ak pri prehadzovaní kabeliek zabudnem nákupnú tašku, tak si za tú igelitku zaplatím a nehrám granda s plným náručím vecí. Na druhú stranu, nepoškodené mikroténové obaly z pečiva a ovocia používam znova. Napríklad na triedenie plastov, balenie desiaty či pri upratovaní na smeti. A igelitky zrolujem do kabelky a ťahám na nákupy až do roztrhania. Potom s nimi šup do žltého kontajnera.

Nie som “zero waster” a zrejme sa ním v najbližšej dobe ani nestanem. Slovné spojenie v úvodzovkách vysvetľovať nebudem, je všeobecne známe a veľmi obľúbené, keďže na obrazovke, vo farbe a s hudbou (Paľo prepáč) vyzerá kúúúl a freš 🙄.

A teraz späť k tomu, o čom som chcela točiť už od začiatku. Populárne, nebojím sa to nazvať chválenie sa na sociálnej sieti, ako som JA (dosaďte si ľubovoľné meno) uvedomelý a ako šetrím životné prostredie. Slamky, igelitky, plastové fľaše. Všetci sa ich teraz hromadne vzdávajú a nadávajú aké je to zlo. Najmenej jeden príbeh týždenne musí byť o tom, ako zodpovedná som JA a ako som sa konečne uvedomila. Že sa MI otvorili oči, aká ekologická katastrofa som bola a už nie som.

Škoda len, že to začína a končí pri rečiach o slamkách, igelitkách a plastových fľašiach. Síce v jarných mesiacoch bola v kurze aj slow fashion, ale tá stratila silu a vráti sa znova budúcu jar v novom šate, počas svojho svetového týždňa. Ale, aspoň som vtedy zistila, že už 9 rokov ju praktizujem, aj keď ja to nazývam inak a nie som jej ortodoxným vyznávačom. Fanatizmus nie je slovo v mojom slovníku, asi tak. 😎

Prečo však tvrdím, že to končí pri rečiach? Lebo ako inak nazvať očividný fakt, ktorý vidím aj ja so svojou obrovskou slepou škvrnou. Jeden deň hrdo bojujem za planétu a druhý postnem sponzoring na predraženú pollitrovú “vitavodu” v plaste.

Jeden deň nechápem, ako som mohla byť tak necitlivá k živočíchom, ktorým sa časti tela zamotali v igelite, niekedy dokonca fatálne. O pár dní hrdo unboxujem malý krém v plastovom kelímku, zabalený v krásnej krabičke. Tá je umiestnená v inej, omnoho väčšej krabici naplnenej polystyrénovými guľkami, zalepenej v plastovej obálke. To celé poslané 200 rôznym osobám kuriérom na aute.

Jeden deň plačem pre plastové ostrovy plávajúce morom. To mi však nebráni objednávať si drinky s najmenej dvoma slamkami a dáždničkom, lebo už hodinu nemám nič v storke. Prípadne tam hodiť reklamu na slabý alkohol pre ženy, ktorý je v skle, no pre efekt tam jedno, dve brčká strčme, lebo to vyzerá na fotke lepšie, či?

Ak ste v predchádzajúcich riadkoch niekoho spoznali, je to len a len O a Na Vašom zozname sledovaných. Osobne to nikomu nevyčítam, ako som uviedla, práve ja nemám právo hádzať kameňom. No trocha, naozaj len trocha premýšľania neuškodí. Viem, pamäť instagramu trvá len 24 hodín. No feed je večný, teda do zmazania 😃.

Ak ste sa v predchádzajúcich riadkoch spoznali, tak ma to neskutočne teší. Nie preto, že sa zamyslíte. Ale úplne sebecky z dôvodu, že ma zrejme sledujete a čítate. A aj keď môžem zahrať skromnú, že blog vlastne píšem len pre seba ako osobný denník, nebudem klamať. Píšem ho, lebo písanie je mojím koníčkom, skoro sa nebojím povedať, že priamo vášňou a chcem, aby si moje slová aj niekto prečítal. Preto, ak sa Vám môj blog páči, zdieľajte a píšte komentáre. Vidím síce dobré čísla, no ja chcem poznať aj ľudí, ktorí sú za nimi v reále.

A keď som sa už rozbehla, ešte budem zopár riadkov pokračovať. Dnešný článok, aj keď to na prvý, druhý či dokonca aj tretí pohľad nevyzerá, nemá byť hejterský (aj také slová človek ovláda, ak má doma takmer 16-ročného syna 😁). A dokonca je aj tématický. Recyklácia téma dňa. Aj keď len veľmi vzdialená.

Na všetkých fotografiách sú obyčajné čierne ľanové šaty. Pochmúrne, no ja milujem čiernu a starého psa novým kúskom nenaučíš. Stačí však vymeniť obuv, klobúk a sveter. Jedny šaty, tri rôzne outfity. Ktorý je Vašim favoritom? Elegantné, mnou obľúbené jemné retro? Džínsová nedbanlivosť? Či zelené pásiky niekde medzi nimi? Napíšte mi.

A napíšte mi aj Váš názor na populárne trendy na instagrame. Nepoznám všetky, ale Vy možno áno, tak mi rozšírite obzory. Samozrejme, čakám na Váš názor aj na tému plasty, život bez odpadu, či nedôsledných influencerov. Či už necháte komentár tu, na FB alebo vo feede pod ľubovoľnou fotografiou, žiaden nezostane bez odozvy.

Rovnaké šaty, trikrát inak nafotil Vladimír Krivák, Vladimír Krivák.

Šaty, sveter, bunda, sako – second hand

Užívajte si deň, Erika

3 thoughts on “Bez plastov a nikdy inak …

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.