… som na strednej škole venovala viac pozornosti nemčine? … som po maturite šla na inú školu? … som neprestala aktívne športovať? Podobných otázok by sme si tu spolu mohli klásť stovky, možno tisíce. Teda, v osemnástich si ich môžete položiť podstatne menej, ako po raz tak dlho prežitých rokoch. Som si však takmer istá, že aj Vy ste sama (sám) sebe najmenej raz (ale skôr viackrát) položili v duchu otázku “Čo by bolo, keby …”. A odpovedali ste si na ňu desiatimi možnými scenármi.

Scenáre rovnako hypotetické, ako predstava “čo keby”. Keby ste sa vtedy vybrali inými cestami, ktoré Vás dovedú do svetlejších dneškov. Neviem si totiž predstaviť niekoho, kto si vyberie (teoretickú) cestu k zhoršeniu svojho života 🙄. V hlave si prehrávate príbeh, v ktorom sa všetko zmení, všetko opraví. Tie správne veci zostanú na pôvodných miestach a tie, ktoré považujeme za omyly a zlyhania sú vyzmizíkované a nahradené krajšou variantou.

Predstavy sú väčšinou ideálne. V myšlienkovej virtuálnej realite je všetko prispôsobené nášmu chcenému, dokonalému výsledku. Neplatia tam žiadne fyzikálne zákony. Ani akcie a reakcie. Ani príčina a následok. Jednoducho manipulujeme históriu podľa vlastnej chuti a mixujeme si nový, z nášho pohľadu dokonalejší život. Kde sme sa neopili na stužkovej a nehanbili sa ísť po nej do školy (nie, toto sa mi nestalo😏). Kde sme sa nerozišli s bývalým, ktorý je dnes majiteľom úspešnej firmy (nie, ani toto 🙂), prípadne vyrysovaným krásavcom, ktorý popiera svoj fyzický vek (klamem vás, ani táto verzia sa ma netýka 😁).

Ja sa, úprimne, takýmito teóriami nenechám rozhodiť. Som presvedčená, že všetky kroky, ktoré som v živote, urobila viedli presne k tejto chvíli, v ktorej píšem práve tieto slová. Áno, sú situácie, v ktorých by som sa dnes už zachovala inak. Ale to je dané terajšími skúsenosťami, z pohľadu vtedajšej Eriky som dnes celkom iná soba. A moje dnešné reakcie sú teda ovplyvnené celým radom doterajších drobných rozhodnutí, ktoré ma formovali.

A formovali ma doslova. Presne tak, ako každý balíček chipsov či desať drepov formuje Vaše telo. V tej chvíli to nevidíme, necítime, budúce súvislosti nám unikajú. Rovnako, nevnímame naše každodenné vpravo – vľavo – rovno ako niečo podstatné, čo určuje našu cestu. Efekt motýlich krídiel napriek tomu funguje. Od prvého rozhodnutia až po to posledné.

A aj tak si občas každý povie, keby som vtedy … tak …. To zaklínadlo, pod ktorým si premietame v hlave nanovo postrihanú, ozvučenú, otitukovanú lepšiu verziu originálu. Ako neškodná zábavka na večer, počas ktorého sa prehadzujete v posteli a nemôžete zaspať – prečo nie. Ak sa však touto myšlienkou zaoberáte denne, niečo je zle. Niečo priamo vo Vás k vám hovorí rečou, ktorú môžete pochopiť zasa len Vy samé.

Prečo sa toľko zaoberáme vlastnou minulosťou? Špárame sa v tých najmenších detailoch, ktoré donekonečna analyzujeme? Až pri poodstúpení od steny sa nám pred očami začína odhaľovať celá farebná kresba namiesto červenej machule. Čím sme ďalej, tým komplexnejší obraz vidíme. Úplne rovnako sme na tom s našimi zážitkami. Len s odstupom času (či už v minútach alebo rokoch) vidíme, kde bol problém (nepoznám nikoho, kto by menil to, čo považuje za dobré a podarené 🙂).

Ako sa však samotná maľba zmení tým, že odstúpite? Ovplyvníte jej farby, vyžarovanie či pocit, ktorý vo Vás vyvoláva? Čo teda zmeníte hrabaním sa v minulosti? Samozrejme, poučíte sa z nej. Ja sa však pýtam, čo zmeníte na situácii, ktorá už prebehla? Nie to, ako sa v rovnakej zachováte nabudúce.

Nie vždy som sa rozhodla správne. Niekedy som to vedela už v tej samej chvíli, len pár sekúnd po vyrieknutí slov, ktoré by som najradšej navždy vzala späť. Sú aj situácie, ktorých hlúposť som objavila až rokmi, po mnohých iných, ktoré nasledovali. A ak by tie ďalšie neprišli, tá prvá mohla zostať správnou a dobrou. A to je mojou odpoveďou pre všetkých, prečo by som nič nezmenila.

Nepresviedčam Vás, nech to cítite rovnako. Vaše skúsenosti – Vaše traumy – Vaše výhry. Nie každý prijíma svoje ja so všetkými dobrými a zlými stránkami. A možno preto sa tak radi dívame za seba. Aby sme našli pôvod svojich slabostí. Teraz však zatvorte oči, otvorte ich znova a obzrite sa. Použite inú optiku a hľadajte zdroj sily. Alebo sa začnite viac pozerať vpred. Nech si už nikdy nemusíte povedať “Čo by bolo, keby …”.

Ako často túto vetu používate? Aj keď len vo svojej hlave? Alebo patríte k môjmu druhu a ste presvedčení, že aj keď ste niekedy stúpili vedľa, malo to svoj zmysel? Že Váš život by nebol Vašim, nebyť každej zažitej chvíle, bez ohľadu na to, či sa pri spomienke na ňu usmejete, zosmutniete alebo Vás strasie od bolesti? Či máte vo svojej minulosti bod, ktorý, ak by to bolo možné, tak vymažete bez ohľadu na následky. Prezradíte?

A samozrejme, je tu aj druhá polovica mojej blogerskej vášne. Aj dnes tú to kúsky zo second handu. Blúzka je úlovkom tohto leta, sukňa obýva moju skriňu už pekných pár rokov. A tie, ktoré sú pravidelnými čitateľkami dobre vedia aj to, že práve retro kombinácie sú môjmu naturelu veľmi blízke.

Ak Vám dávka môjho štýlu jedenkrát týždenne nestačí, tak som pridala aj youtube kanál. Tam každý štvrtok nájdete nové video. Aktuálne si bežte pozrieť sedem kombinácii obyčajnej jeansovej sukne. Možno medzi nimi nájdete inšpiráciu, ako inak si obliecť tú svoju, takže klik na https://youtu.be/ZXFJOqve36c. Trvalý odkaz na môj kanál a samozrejme aj na instagram a facebook máte vpravo hore.

Nádherné jesenné retro zachytil Adam v posledný októbrový deň.

Užívajte si deň, Erika.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.