… či je to diaľnica, cesta 2. triedy, lesný chodníček alebo zarastená džungľa, na ktorej si neporadíte bez ostrých lakťov. Veľa z nás má svoj vysnívaný cieľ. Niektoré sú väčšie, celoživotné. Niekomu stačia menšie, kráča len po malých krokoch. Často je samotná cesta dôležitejšia, ako vysnívaná méta. Ísť svojou cestou vyznieva ako prázdna fráza, avšak akou inou by sme sa mali vydať? Susedovou? Bratovou? Idolu z instagramu 🤨? V tej chvíli by sa aj tak zmenila na tú VAŠU. Jedinečnú a jedinú.

Sú ľudia, ktorí odmala vedia, čo chcú v živote dosiahnuť. Už ako deti sa zahryznú do klavíra, korčúľ či učenia a idú si za svojim. Zvyšok je nepodstatná otrava, prioritou je vysnívané povolanie. Pre jednu časť môjho ja, obdivuhodná energia zameraná na malý, vzdialený cieľ. Ako mama zapáleného futbalistu viem, o čom hovorím.

Pre tú druhú, prísne logickú, je však takýto jednosmerný lístok nemysliteľný. Upnúť sa na jedinú myšlienku, nemať plán B? Jedno ťažké zranenie a športovec skončil. Zboristov je veľa, sólisti len vyvolení. Snáď len toho vedca som ochotná vziať na milosť s tichým šomraním.🙂 No zas ruku na srdce, koľkých zapálených malých Einsteinov poznáte?

Osobne som ako malá nemala žiadnu jasnú víziu mojej dospelosti. Nebolo nič s jasnými kontúrami, do čoho by som bola zažratá. Teda, ak si odmyslíme šport, ten som v detstve milovala. Konkrétne hádzanú. Pritom som v nej bola len obyčajný priemer. Uvedomujem si to teraz, vedela som to aj vtedy. Napriek tomu bola mojím hnacím motorom. Vydržala som pri nej, až kým ma štúdium nezavialo iným smerom, teda do iného mesta.

Práve to štúdium, o ktorom som ešte rok pred jeho začatím ani len neuvažovala. Tá škola, ktorá určila moju pracovnú cestu 😃. Čo mi priviala obyčajná náhoda sa stalo mojim denným chlebom na ďalších 17 rokov. Bez neho by som zrejme nespoznala svojho manžela. Nebola by som ani mamou dvoch úžasných detí. Vlastne jedného dieťaťa a jedného už skoro dospeláka 😉. Zrejme by som bývala v inom meste, dokonca v inom štáte. Kto vie? Jediné rozhodnutie prehodilo výhybku tým správnym smerom k dnešku.

Desiatky, stovky, možno tisícky takýchto rázcestí určujú náš smer. Od chvíle, keď sa začíname rozhodovať sami, si pravidelne vyberáme vpravo či vľavo. Cesta, zdanlivo rovná je tvorená množstvom jemných zákrut. Občas si urobíme obchádzku. Niekedy prudko zabočíme a úplne zmeníme smer. Dobre ovládame aj brzdu, vieme hodiť spiatočku, či len tak stojíme na mieste so zapnutým motorom a kocháme sa pohľadom na okolitú krajinu, kým šľapneme na plyn a vyrazíme za hlasného pískania pneumatík.

Do cesty nám padajú malé kamienky po ktorých poskakujeme. Väčšie kamene, medzi ktorými kľučkujeme. Občas bohužiaľ, práve vo chvíli keď sme v úžine, nám zatarasí priechod aj balvan, príliš veľký a ťažký na odsunutie. Podľa nátury hľadáme malú dierku, ktorou by sme sa okolo neho mohli prešmyknúť ďalej, alebo doňho zúrivo kopeme a búšime všetkým, čo nám príde pod ruky. Niekedy si pomôžeme samy, niekedy o pomoc požiadame, občas ide nečakane okolo silný požiarnik/požiarnička, ktorý si s ním poradí a my sa pohneme znova vpred.

Čo však, ak v živote nemáme žiaden zámer? Alebo, lepšie povedané, žiaden konkrétny. Ten jeden (dva, tri …), ktoré môžeme presne pomenovať? Ak na otázku, čo chceš dosiahnuť je odpoveďou pokrčenie plecami a “ja neviem”. Niekomu stačí jednoducho žiť. Brať to, čo cestou stretne, no nemať žiadnu mapu s krížkom TU. Pomaly sa nechať viezť ako spolujazdec a užívať si jazdu.

Ja som človek cieľov. Ak pominiem tie samozrejmé (štatisticky pre väčšinu) – byť dobrou mamou, byť dobrým človekom, byť zdravá a spokojná (áno, šťastná som nepoužila zámerne), tak jeden z nich dokonca čítate 😎. Keďže som organizátor a systematik, určujem si malé, čiastkové úlohy, ktoré ma posúvajú po krokoch k splneniu veľkého, časovo dosť nejasne ohraničeného.

Ďalší z mojich cieľov k Vám hovorí fotografiami. Je nikdy nekončiaci,  mnou len máličko ovplyvniteľný, aj tak však stojí za snahu. Ukázať ženám (aj mužom, nediskriminujem🙂), že byť pekne – štýlovo – moderne – inak – netradične – bláznivo – svojsky (nehodiace sa škrtnite, zabudnuté doplňte) oblečená nie je otázkou veku ani plnej peňaženky.

Možno na to dostatočne neupozorňujem, ale všetko moje oblečenie (s výnimkou bielizne) pochádza zo second handov. V tomto bode sa vrátim na začiatok, kde cesta bola cieľom. Práve tu to platí do bodky. Mojou ideou je iba ísť touto cestou a naznačovať, nabádať a nebojím sa povedať, že aj inšpirovať. Nie, ako byť nahodená podľa posledných trendov. Ako byť in podľa seba. Opustiť širokú diaľnicu väčšiny a vydať sa na neprebádané zarastené cestičky hľadania vlastného štýlu. Či, ako v mojom prípade ich množstva, ktoré však nedokonalo tvoria výslednú súkromnú módnu DIVU 😉😃😎.

Pre niekoho prízemná banalita. Môže sa Vám dokonca javiť ako nepodstatná hlúposť. Rovnako ako pre mňa mini cieliky iných. Pozerať každý deň reality show. Umyť okná pred Veľkou nocou. Navariť v nedeľu trojchodový obed a upiecť koláč. Nie, nerobím si posmech. Aj toto sú životné terče, hoc to na prvý pohľad tak nevyznieva. Neposudzujem, neodsudzujem. Pri cieli byť denne naložený v liehu, či hodiť každú mincu do automatu už odsudzujem, no neovplyvním 😥.

Vaša cesta. Váš cieľ. Nech už je drobný, takmer nepostrehnuteľný. Alebo obrovský, blikajúci  do diaľky neónovými farbami. Je Váš. Choďte si za ním. Bez ohľadu na to či pobežíte, alebo pôjdete len z nohy na nohu, hlavné je ísť tým správnym smerom. VAŠIM. Držím palce. Každej.

Ako ste na tom s dávaním si cieľov Vy? Máte nejaký životný, ku ktorému smerujete všetko svoje úsilie? Či je to skôr súbor malých plánov, ktoré dohromady vytvoria ideálnu zostavu? Alebo si žiadne predsavzatia nedávate a len tak si užívate, čo Vám dni prinášajú? Je aj pre Vás cesta cieľom a naopak?

Dnes znova a určite nie naposledy moje milované retro. Za krásne cestovné fotografie ďakujem Vladimír Krivák, Vladimír Krivák. Sukňa, tričko a kabelka boli nákupom z druhej ruky.

Užívajte si deň, Erika

3 thoughts on “Ísť svojou cestou …

  1. Som rada, že som spoznala túto pozitívne naladenú, inšpiratívnu mamku a aj vďaka nej som sa začala “hrabať” vo svojej skrini a hľadať štýlovejšie kombinácie aj keď sa len chystáme na detské ihrisko, či na kávu.
    Vyzerať lepšie niekedy znamená aj lepšie sa cítiť. 😉
    Páči sa mi že máš svoj cieľ a ideš si za ním.

    1. Ďakujem. Som veľmi rada, že sme na seba hrou osudu natrafili. A keď to takto pôjde ďalej, za chvíľu bude “naše” ihrisko najštýlovejšie široko ďaleko. 🙂

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.