… je dnes už veľa žien. Aspoň ja mám taký pocit. Možno je to spôsobené tým, že sa pohybujem v spoločnosti matiek a viac si to všímam. Alebo je to vďaka svetu informácii, že sa takmer týždeň, čo týždeň dozvedám o nejakej celebrite, ktorá čaká dieťa v tomto veku. Podľa odborníkov je už rizikový. Ako to však vnímam ja, žena spadajúca do tejto kategórie? Čítajte a dozviete sa môj, úplne súkromný pohľad na vec.

Hneď skraja uvediem, že som sa rozhodla mať dieťa takto “neskoro” úplne vedome. Nebola som k tomu dotlačená žiadnymi vonkajšími okolnosťami, ktoré som nemohla ovplyvniť. Niektoré ženy jednoducho nemajú na výber. Tehotenstvo, napriek jeho prirodzenosti, nie je samozrejmosťou a ak sa nedarí, tak môžete túžiť, dúfať, snažiť sa, plakať, nadávať, zúriť …

Môže Vami lomcovať milión emócii, môžete navštíviť desiatky odborníkov, mať chápajúceho a podporujúceho partnera, postupovať podľa overených návodov aj babských rád … Výsledok je stále len na pleciach prírody a vlastne je aj vecou, ak to poviem trocha nadnesene, aj pani náhody. Nie každá žena, ktorá túži po vlastnom dieťati, sa matkou stane. Kruté, ale je to tak. Kruté najmä pre tú konkrétnu ženu. Lebo za každým číslom zo štatistiky neplodnosti je živý človek, ktorého tá štatistika bolí. Najmä na duši.

Mala som to šťastie, že medzi ne nepatrím. Moje rozhodnutie bolo naozaj rozhodnutím. Aj keď, priznávam, roky zohrali svoju rolu. Nech sa vnútri cítime akokoľvek mladé a navonok vyzeráme výborne, žena je plodná obmedzenú dobu. Čo v 20-tke považujeme za hudbu vzdialenej budúcnosti, to nám v 30-tke klope na dvere a v 40-tke tie dvere už vytrháva z pántov.

Nebola som v tomto veku prvorodičkou, teda pánty sedeli pevne na mieste. Napriek tomu, vek predsa len trocha vystrkoval rožky. Dlhé roky som tvrdila, že môj syn zostane jedináčikom. Skutočne som to tak cítila, neboli to len prázdne slová. S blížiacou sa zmnou dekády však vo mne začal pomaly hlodať červík. Čo ak? Čo ak to tak už nechcem. Čo ak chcem, aby malo moje veľké dieťa súrodenca a možno budúci drobec veľkého brata? Čo ak o pár rokov odíde veľké dieťa na univerzitu a doma nastane prázdno. Potom už bude naozaj neskoro. Čo ak, čo ak, čo ak …

A tak padlo rozhodnutie, samozrejme spoločné. Predsa len, bez účasti partnera, sa takéto zásadné situácie, meniace život neplánujú. Nebudem Vás nudiť zbytočnosťami, dcéra sa mi narodila tri mesiace pred 41-mi narodeninami. Dieťa chcené, očakávané a ako to už býva, naša malá princezná.

Konečne som pri jadre veci. Tehotenstvo sa nelíšilo od toho, ktoré som zažila pred vyše desaťročím. Teda, jeden rozdiel predsa, zlé výsledky skríningu, potom rovnako nejednoznačné aj na genetickom ultrazvuku. Pri ďalšom rozhodovaní medzi amiocentézou a trisomy testom vyhrala bezpečnejšia, aj keď veľmi drahá varianta. Úprimne? Nikdy som si nekúpila nič lepšie, ten pocit bezpečia a spokojnosti, keď prišli negatívne výsledky sa nedá opísať. Ďalšie mesiace som si už spokojne užívala rastúce brucho a prípravu výbavičky.

Vekový rozdiel medzi mojimi deťmi je 12 rokov. V skutočnosti vychovávam dvoch jedináčikov. Pravda, ak by syn musel strážiť, kočíkovať, či stále sa hrať so sestrou, ich vzťah by sa vyvíjal inak. Keďže je však čas strávený s ňou založený na jeho slobodnej vôli, môžem povedať, že je rád, že ju má. Občas s ňou pôjde na ihrisko, občas, ak to potrebujem, tak ju postráži. A môže na ňu baliť baby, ak by chcel 😀.

Mať dieťa v štvrtej dekáde života je rovnaké, ako kedykoľvek inokedy. Telo síce občas hlási POZOR, myseľ však nie. Vďaka svojim rokom si viac užívam jej detstvo. Teraz už veľmi dobre viem, že nič netrvá večne. Že ako skončil kojací a plienkový vek, jedného dňa skončí aj tuľkací. Potom aj uspávací, hladkací, za ruku držiaci … Že vyrastie rýchlejšie, ako by som chcela. A hlavne, že o ďalších 10 rokov už naozaj tehotenstvo nebude možné.

Drobec si Váš vek neuvedomuje, Vaše kríže áno. Očakávam problémy v puberte, no hádam to nebude nič, čo by som neustála. Predsa len, vtedy budem na pol ceste k 60-tke (dúfam 😎😏😁). A vek je, napriek všetkému krásnemu, tá najlimitujúcejšia vec v celej tejto rovnici. Nie rok dnešný, ten budúci strašiak. Na jej maturitnom večierku bude (znova dúfam) po jej boku 60-ročná matka. V tom lepšom prípade si zatancujem na jej svadbe. V tom horšom, tam už budem len posedkávať. V tom najhoršom …

Napriek všetkému by som na otázku, či sa stať mamou v 40-tke odpovedala vždy ÁNO, Áno, áno. Ak chcete, môžete, máte pripraveného partnera, tak neváhajte. Stane sa z Vás predsa mladá mamička 😜. A prípadne poznámky od okolia ignorujte. Oni nech robia svoje rozhodnutia, nie Vaše 😏.

Môžem sa tešiť na vnúčatá. Pravdupovediac, mám spolužiačky zo školy, ktoré už starými mamami sú. Keď sa mi občas na FB mihnú ich fotografie s vnukmi, vždy sa pousmejem. Už som mohla byť stará mama. Kočíkovať vnúča, namiesto výchovy mudrlantskej škôlkárky. A čakám na tú chvíľu, kedy niekto, kto o mojich rodičovských pomeroch netuší, vysloví tú nemagickú vetu “Jéj, Vy máte ale krásnu vnučku.” 😂😏. Sľubujem, že to ustojím so cťou a eleganciou.

Stali ste sa aj Vy mamou vo veku, ktorý sa považuje za stredný, či vyšší? Ktoré číslo je pre Vás hornou hranicou pre tehotenstvo a dieťa? Kedy je podľa Vás ideálny vek na materstvo? Chcete vedieť podrobnosti, o ktorých som sa dnes nezmienila? Píšte mi odpovede a názory aj na otázky, na ktoré som sa nespýtala. Zaujíma ma Vás názor.

Fotografie matky v strednom veku od @vikendovyfotograf   @pespartes. Sukňa a top sú zo seconhandu, čo je u mňa pravidlom.

Užívajte si deň, Erika

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.