Marec, mesiac knihy …

Categories Rozprávam

… mám zafixované v hlave už odmalička. Pre mňa je vlastne každý mesiac, nielen práve končiaci, mesiacom knihy, keďže som okrem vášnivej pisateľky aj rovnako zapálenou čitateľkou. A nemusia to byť len knihy. Časopisy v čakárni u lekára, internetové portály o všetkom možnom (niekedy len za účelom výskumu pre “V strednom veku”), instagram, facebook, návody na použitie … Moje zdroje písaného slova sú takmer nekonečné. Ale, keďže je už ten marec, mesiac knihy, tento článok venujem všetkým, ktorí stále čítajú. Čokoľvek.

gray trenchcoat, white shirt, wrap skirt, beret

Láska k čítaniu ma sprevádza odmala. Zrejme vznikla presne v okamihu, keď som sa naučila pospájať samohlásky a spoluhlásky do zmysluplných slov. Hltala som knihu za knihou, dokonca aj všeobecne neobľúbené povinné čítanie som začala čítať vo chvíli, keď mám učiteľka nadiktovala zoznam kníh. Dnes už viem, že nie každá z nich ku mne prišla v správnu chvíľu. Na niektoré som potrebovala dozrieť, niektoré ani po rokoch nezískali moju pozornosť a neoslovili ma.

A keďže som vyrastala v dobe, kedy nebol internet a v telke boli k dispozícii dva programy (aj to len v určitom čase), tak som za svoj doterajší život prečítala naozaj stovky a stovky kníh. Menili sa témy, ktoré ma zaujímali. Dostávala som odporúčania – toto si musíš prečítať. Zviezla som sa na vlne popularity niektorých autorov a zhltla od nich každý kus. A samozrejme aj naopak, po prečítaní prvej knihy som si povedala – od tohto nikdy viac.

gray trenchcoat, white shirt, wrap skirt, beret

Vy však asi čakáte na moje konkrétne tipy, však. U mňa je jednotkou Dominik Dán. Možno je to spôsobené slovenským prostredím. Možno tou jeho, tak neuveriteľne uveriteľnou, mord partiou. Jednoducho – jeho pisateľské ja je plne kompatibilné s mojim čitateľským.

A to je koniec veľmi kratučkého zoznamu priatelia. Môj momentálny obľúbenec je len jedno meno. Všetci ostatní prichádzajú a odchádzajú. Je však podstatný autor? Nie je dôležitejšie jeho dielo? Či skôr, ako jeho myšlienky pôsobia na Vás? A teraz sa vlastne pýtam ako jeden z tých pisálkov, hoc len malý a bez papiera.

gray trenchcoat, white shirt, wrap skirt, beret

Je to rok od prvého článku na tomto blogu. Nesmelé začiatky som absolvovala veľmi rýchlo a každé ďalšie slovo mi dodávalo istotu. Istotu, že toto je cesta, ktorá ma vedie do neznáma, no zároveň ma veľmi baví túlať sa ňou. Istotu, že toto zrejme nebude klasický fashion blog, keďže hlava moje slová posúvala inam. Istotu, že je ešte veľa slov, ktoré sa snažia pretaviť moje myšlienky do ich, aspoň trochu, zmysluplného vyjadrenia.

Nikdy som sa na to nespýtala Vás, mojich príležitostných, ale aj verných čitateľov. Ako vlastne vnímate môj blog. Ako fashion blog? Ako life blog? Či niekde na pomedzí medzi týmito dvoma pólmi. Či dokonca som sa k jeho opisu Vašimi očami ani len nepriblížila?

gray trenchcoat, white shirt, wrap skirt, beret

Dnes Vám teda kladiem túto otázku? Ako vidíte to, čo tu každý pondelok publikujem? Som s Vami naladená na jednej vlne, či sa vezieme každý po inej rieke a len málokedy sa naše lode k sebe priblížia? Čítate ma zo zvedavosti, čo som napísala? Alebo Vás sem lákajú skôr fotografie môjho second handového oblečenia?

Otázkami som ešte stále neskončila. Dnes je to také moje malé “Čo ja viem”, no Vy odpovedáte bez možností a správna odpoveď je každá jedna. Čítate ma pravidelne? Alebo sem dobehnete len preto, lebo Vás zaujme tá kratučká upútavka na sociálnych sieťach?

gray trenchcoat, white shirt, wrap skirt, beret

Áno, chcem veľa odpovedí. A áno, sú pre mňa dôležité. Čítala som totiž nedávno názor, že bloger (a autor všeobecne) sa stane obľúbeným (rozumej čítaný a navštevovaný) až v tej chvíli, keď prestane písať podľa seba a začne podľa svojich čitateľov. V preklade, keď sa prispôsobí.

A tu je práve môj kameň úrazu. Som dosť tvrdohlavý človek a vcelku rada si idem svoje. K populárnym témam sa vyjadrujem najradšej v dobe, kedy sa už nevezú na vrchole vlny. A veľmi dobre viem, že nepíšem práve jednoducho. Hoc som sa na to nepýtala Vás, moje okolie mi to naznačilo. Kecám, povedali mi to rovno, žiadne naznačovanie.

gray trenchcoat, white shirt, wrap skirt, beret

Vlastne, ja podobné oznámenia beriem ako kompliment. Moja miestami až prílišná zložitosť vo vyjadrovaní, občasná divná skladba vety, či divotvorné slovné novotvary – to som ja. Tá hra so slovami, snaha povedať jednu vetu desiatimi spôsobmi, hľadanie dokonalého synonyma, skladanie vetného puzzle, až kým nezaklapne posledný kúsok skladačky a predo mnou sa neodhalí celý obraz – to je môj duševný mikrosvet.

Mikrosvet, do ktorého každý pondelok pribudne nová planétka v podobe článku. Občas od Vás získa nejaké tie komentárske mesiace. Ak sa jej nezadarí, tak si tu putuje sama a čaká na objaviteľa, ktorí priletí na vlne zvedavosti, pod vplyvom niektorého z jej spolupútnikov.

gray trenchcoat, white shirt, wrap skirt, beret

Občas píšem naozaj divne. Je možné, že to na prvé prečítanie môže niekoho odradiť od objavovania ďalších mojich článkov (ku dňu vyjdenia tohto je ich publikovaných presne 65). Nedávno mi však kamarátka povedala vetu, ktorá ma naplnila dávkou optimizmu. A teraz ju voľne parafrázujem, presné slová síce nepoužijem, no myšlienka toho, čo mi povedala je dokonalo presná.

“Erika, Ty píšeš naozaj divne. Zo začiatku som ani neverila, že to píšeš Ty. Ale čím viac čítam Tvoje články, tým viac je to pre mňa normálne. Už som si tak zvykla na Tvoj štýl, že sa mi páči. Proste už viem, že to si Ty”.

gray trenchcoat, white shirt, wrap skirt, beret

A verte či nie, je to jeden z najlepších komplimentov, aké som dostala. Že moje články – to som ja. Náš rozhovor samozrejme pokračoval ešte dlho potom, na ďalšie a ďalšie témy. Predtým som si však uvedomila jednu podstatnú myšlienku. Presnejšie podstatnú pre mňa. Ja mám svoj rukopis.

Nie ten, ktorý sa odovzdáva nakladateľovi. Ten svoj, podľa ktorého ma už spoznáva najmenej jedna osoba. Jedna o ktorej viem. A ktovie, možno je ich tam niekde viac. A teraz hovorím k Vám. Je tu niekto, kto už rozoznáva môj štýl písania? Niekto, kto by aspoň tušil moje autorstvo týchto riadkov, ak by to nemal potvrdené preklikom na blog?

gray trenchcoat, white shirt, wrap skirt, beret

Nie, nepovažujem sa za tak absolútne jedinečnú, že musím byť rozoznateľná medzi miliónmi. Ale blogerský rybníček (písaný v slovenčine, samozrejme) je malý, každý sleduje len pár (maximálne pár desiatok). A teda, znova sa spýtam. Úplne splývam s davom píšucich, alebo je predsa len v mojich textoch niečo, čo ma dokáže odlíšiť? Je tu niekto, kto mi dá odpoveď, nepodmienenú mojich priateľstvom k nemu? Lebo je tu aj tá možnosť, že mi moja kamarátka povedala len peknú vetu z milosti.

A preto, okrem všetkých tých otázok, ktorými som Vás zasypala v celom článku, Vám na samotný záver položím ešte jednu. Je tento blog (či už len texty, len fotografie alebo obe jeho stránky dohromady) niečím, čo by ste Vy osobne odporúčali svojej kamarátke prečítať? Alebo si aspoň pozrieť?

Ak ste odpovedali nie, ďakujem za úprimnosť a veľmi si ju cením. Ak je však Vaša odpoveď áno – prosím, urobte to. Zdieľajte akúkoľvek časť textu. Ktoréhokoľvek článku podľa Vašej chuti. Screenshotnite, skopírujte a hoďte s odkazom na mňa na svoje sociálne siete. Alebo pošlite v správe svojím známym. Tento priestor je moje dieťa a ja túžim, aby z neho vyrástol silný jedinec. A len VY, moji čitatelia to máte vo svojich rukách. A ja Vám za to ďakujem.

gray trenchcoat, white shirt, wrap skirt, beret

Mimochodom, aj knihy mám z druhej ruky. Isto ste už podľa fotografií poznali, že chodievam do knižnice. Ak teda nečítate kvôli cenám kníh, skúste toto riešenie. Do svojej domácej knižnice si kupujem (nechávam si kupovať ako darčeky) len vybrané tituly. Peniaze investované do čitateľského preukazu sú investícia minimálna, jej návratnosť sa však nedá oceniť.

Ďakujem Vihorlatskej knižnici v Humennom, že som mohla fotiť medzi jej múrmi. Pozdravujem Zuzku Švecovú, ktorá tam pracuje a ja viem, že sleduje moje videá a číta tento blog. Sukňa a sivý plášť sú zo second handu. Lebo, ako už isto viete, som presvedčená, že štýl nemá cenovku a pevne dúfam, že môj šatník zo sekáča je toho dobrým dôkazom.

Pripomínam, že na mojom Youtube kanáli síce nenájdete žiadne veľké zamyslenia, zato je však tým fashion vyvážením tohto blogu. Verím, že sa spolu výborne doplňujú, v aktuálno videu je hlavnou hrdinkou vlnená károvaná sukňa (ktorú ste mi vybrali na instagrame) rovno v siedmych outfitoch.

Ďakujem, že STE.

Užívajte si deň, Erika.

gray trenchcoat, white shirt, wrap skirt, beret
gray trenchcoat, white shirt, wrap skirt, beret
gray trenchcoat, white shirt, wrap skirt, beret

4 thoughts on “Marec, mesiac knihy …

  1. Ja už tvoj rukopis poznám lebo píšeš ako ja. Začneš o jednom a skončíš pri druhom 😁
    Máš krásne fotky. Asi si aj ja zájdem na foteníčko do knižnice alebo antikvariatu 😁

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.