Nemaš chlopa, nemaš pravdy …

Categories OOTD, Rozprávam, second hand, Thrift shop

… znie známa veta ešte známejšieho slovenského filmu. Film má už svoje roky a doba, ako sa ľudovo hovorí, pokročila. Napriek tomu, táto myšlienka, aj keď už nahlas nevyslovovaná, je v spoločnosti stále pevne uchytená. Nie, nikto si na Vás už neukazuje prstom, ak ste matkou, vychovávajúcou svoje dieťa bez jeho sploditeľa (teda, aspoň v mojom okolí nie). Aj tak však v prenesenom význame, napriek štátom teoreticky deklarovanej rovností pohlaví, zostáva žena stále v postavení “nemaš chlopa, nemaš pravdy”. Či skôr “nie ši chlop, maš pravdy menej”?

Hneď na úvod uvediem, že sa považujem za feministku. A áno, dnes to bude môj pohľad na tému, pri ktorej niekto nesúhlasne pokrúti hlavou, iný rovno utrúsi nelichotivú poznámku. Nájdu sa však aj tí, ktorí so mnou budú súhlasiť (môžete len tajne, vo svojom vnútri). A keďže ma už poznáte (mám na mysli najmä exteriér 😁), tak aspoň nemusím zdĺhavo vysvetľovať, že nie som tou, v hlavách mnohých pri slove feministka zafixovanou, predstavou mužatky, ktoré hromadne zavrhujú makeup, nosia pánske obleky a nenávidia všetko, čo má ohryzok a penis.

Bežné ženy na také feministické drísty nemajú čas. Teda, aspoň som to počula (či čítala? ). Veď už máme tú, ako sa to slušne, rovnoprávnosť. Veď môžem študovať kde chcem a čo chcem, pracovať kde chcem a kedy chcem, aj volebné právo bolo ženám už pred rokmi priznané, tak načo je nám ešte ten feminizmus. Predsa sme si pred zákonom s mužmi už dávno rovné. Ba niekedy aj rovnejšie.

Na nemenovanej stránke pre mamy (áno, čítam, priznávam a nevidím dôvod tajiť to) sú najdiskutovanejšie témy partnerské. Najčastejšie sú tie, kde sa autorka už po x-tý krát radí, čo robiť, ak ju partner bije, nedáva jej peniaze, či ju len ponižuje (teda všetky formy násilia). Je to smutné, na pováženie, strašné – no o tejto patologickej stránke vzťahov možno niekedy nabudúce, ak budete chcieť. Dnes o inej téme, ktorá má zdvíha (čiste rečnícky, pri čítaní radšej pohodlne sedím 🙂) zo stoličky. Manžel mi nechce pomáhať v domácnosti. Manžel nepomáha so starostlivosťou o dieťa. Manžel (ok, často priateľ) nepomáha … doplňte podľa chuti.

Nepomáha!!! To je to podstatné, čo zaznieva vo všetkých Sťažnostiach. Žiadostiach o radu. Ako dosiahnuť, aby pomáhal. No, nijako. Aby sme sa pochopili presne. Môj manžel vysáva, utiera prach, umýva kúpeľnu … proste robí všetky tie práce, ktoré sú stále považované za ženské. Ale môj manžel mi NEPOMÁHA, on jednoducho urobí to, čo vidí, že je potrebné. Žijeme v byte obaja. Obaja sa stravujeme v jednej kuchyni, umývame v jednej kúpeľni, dýchame spoločný vzduch. Prečo teda to, čo robí v domácnosti žena je považované za prirodzené a automatické, no ak to robí muž, tak je to pomoc?

Preto, lebo to tak fixujeme v hlavách našich detí odmalička. Ruku na srdce, kto má deti oboch pohlaví a v približne rovnakom veku. Koho viac vediete k upratovaniu? K vareniu? Ale odpovedzte si prosím pravdivo. Ak obaja majú rovnaké povinnosti, tak ste super. Ale moje pozorovanie okolia tvrdí niečo iné. Proste dievča sa pozýva do kuchyne piecť, chlapec nech ide s otcom do pivnice ukladať náradie. A potom o pár rokov budú Vaše nevesty na ženských weboch žiadať o radu, ako Vašich synov primäť k pomoci. 🙄

Dcéry majú byť pekné princezné, synovia silní odvážni hrdinovia. Chlapci neplačú. Nebuď baba, veď je to len odrenina. Dievčatká sa predsa nehrajú s autíčkami. Že ste to nikdy nepoužili? Ale no, aj ja som to už povedala a verte, oľutovala som to presne v tej chvíli, keď som to vypustila z úst. Samé sebe a svojim blízkym podvedome (či celkom vedome) prideľujeme roly na základe pohlavia. Ochutnáte na návšteve dobrý zákusok a recept si automaticky pýtate od ženy. U susedov pribudne nové auto a Vy zastavíte suseda, aby ste sa spýtali na technické detaily.

Pracovala som v mužskom kolektíve. A nie chvíľu, boli to dlhé roky. Tabuľkovo sme mali na rovnakej pozícii rovnaké platy. Na cent rovnaké. No rovní sme si boli len do chvíle, kým neprišli odmeny. Vtedy po rovnosti neostalo ani chýru, ani slychu. Áno, je tu aj možnosť, že odmeny sa predsa neprideľujú podľa zásluh, skôr podľa toho, koho má šéf najradšej. V tom prípade sa nečudujem, predsa len, bližšia košeľa, ako kabát.

Ak ste medzi samými mužmi, máte len zopár možností. Využijete ženské zbrane na dosiahnutie svojho. Prejdete na druhú stranu a začnete sa správať ako oni. Alebo sa rozhodnete pre tretiu cestu a necháte, aby za Vás hovorila Vaša práca. Pozor, nebezpečný smer. Ak chcete, aby Vás brali ako seberovného, musíte byť lepšia než oni. No to, že ste lepšia Vám prinesie len ďalšiu prácu. Jednoducho, dáme to urobiť Erike, lebo ona to zvládne rýchlo a bude to bez chyby. A navyše, ak ste lepšia ohrozujete tých, ktorí Vášmu tempu nestačia. A ak si myslíte, že ženy sú klebetné a zákerné, to ste ešte nezažili silnú polovicu ľudstva, keď sa cíti, čo i len zdiaľky ohrozená.

Áno, uvedomujem si naše fyziologické rozdiely, ženy sú skutočne fyzicky slabšie pohlavie. To, čo nás robí rovnými je, že v inteligencii sila nerozhoduje. Preto zoberte prosím rozum do hrsti a začnite si viac veriť. Dokážeme porodiť deti. Dokážeme byť slobodnými matkami a vychovať ich. Bez akéhokoľvek hnevu a predsudkov, slobodných otcov je skutočne minimum a nie, nie som presvedčená, že by sa o svoje deti chceli všetci starať, no matky sú potvory a nedovolia im to (a zas iná téma, chcete môj názor aj na ňu?).

Máme v sebe všetku silu sveta, ktorú potrebujeme. Tak ju prosím použite. Prestaňte sa hrať na hlúpučké bytosti, ktoré samé nevymenia ani žiarovku. Doba, kedy sa za dokonalú ženu považovala tá, ktorá vie omdlieť na počkanie, odvial vietor. Áno, aj ja milujem silnú manželovu náruč a jeho ochranné objatie. No on zároveň veľmi dobre vie, že by som všetko zvládla aj sama. A preto sme partnermi. Lebo on chápe, že moja sila jeho postavenie nijak neohrozuje. A rovnako vie, že umytím riadu, či vyžehlením plného koša sa on nestane slabším mužom. A až si toto v hlave zrovnajú všetci (bez rozdielu pohlavia), vtedy už nebude potrebný žiaden zákon, ktorý Vám povie, že máte rovnaké práva.

Myslíte si, že je v našej krajine rovnoprávnosť len na papieri? Alebo ste presvedčení, že skutočne funguje v praxi a nie je potrebné sa ňou ďalej zaoberať? A ako ste na tom Vy osobne? Zdieľate feministické názory? Nie tie extrémne, s tými sa ja nestotožňujem a ako každý extrém, sú mi proti srsti. Alebo ste presvedčená, že byť feministkou môže byť len lesba (ospravedlňujem sa, ak sa toto slovo niekoho dotkne), bojujúca za poníženie chlapov? Spokojne mi napíšte tu, alebo na moje sociálne siete Vás názor na čokoľvek, čo odznelo v článku. Nemusíte so mnou súhlasiť, môžete mi dokonca aj oponovať. A privítam aj mužský pohľad na vec.

A samozrejme, nezabúdam ani na druhú polovicu svojho blogového snaženia. Okrem myšlienok, ktoré mi víria hlavou, je tu aj moja vášeň pre obliekanie. Sukňa a pulóver sú zo second handu. Ak sem chodíte hlavne pre neštýlovo štýlové kreácie, tak skúste pozrieť aj môj nový Youtube kanál. Tam sa venujem práve oblečeniu, tak snáď bude pre Vás zdrojom, ktorý Vám vnesie do šatníka nový vietor a pomôže nájsť práve ten Váš štýl, prípadne Vás len inšpiruje, ako nakombinovať inak to, čo už máte v skrini.

Za krásne jesenné fotografie ďakujem šikovnej Dominike z mxdphoto , mxd_artstudio. Ak chcete podobne krásne fotky, napíšte jej.

Užívajte si deň, Erika

2 thoughts on “Nemaš chlopa, nemaš pravdy …

  1. Veľmi príjemne a povedal by som aj decentne napísane, nikoho si sa nedotkla a pravdivo napísala, ako to v skutočnosti je a funguje v mnohých vzťahoch. Gratulujem Ti si dobrá.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.