… a občas to vôbec nie je na škodu. Dokonca tvrdohlavosť uvádzam personalistom na pracovných pohovoroch ako odpoveď na obligátne – vymenujte svojich najlepších 5 vlastností. Je v skupine spolu s dochvíľnosťou, pracovitosťou, organizovanosťou a jemným perfekcioniznom. A keď to tak po sebe čítam, začína mi byť jasné, prečo som doteraz prácu nezískala. 🤔

Pozor, nemýľte si tvrdohlavosť zo zaťatosťou. Moje vytrvalé búšenie hlavou o múr končí tam, kde začínajú fakty. Ak pravdu nemám, tak ju nemám. Bez akejkoľvek horkosti to priznám a elegantne uhnem z cesty overiteľným informáciám.

Kde sa však prejavuje naplno je oblasť, provizórne nazvaná “idem si za svojim”. Keď si niečo zaumienim, zahryznem sa ako píla. Z pohľadu nezávislého pozorovateľa to môže miestami hraničiť až s posadnutosťou. A mojou poslednou posadnutosťou je tento blog.

Červík, v podobe nevypovedaných slov a vášeň pre oblečenie, sa v tomto roku prehrýzol až k finálnemu rozhodnutiu. Výsledok si prezeráte a čítate práve teraz.  Nehrám sa na absolútneho inovátora, inšpirátora a iniciátora  budúcich módnych trendov. Žiaden módny guru najvyššieho kalibru. Chcem byť len informátor s jednoduchým odkazom – ide to aj takto. Toto som ja (this is Sparta 😂 🤣). Jednoduchá, občas mešuge, no vždy taká, aká som.

Tvrdohlavo si idem za svojim. Aj keď som si o blogovaní veľa naštudovala a svedomito sa pripravovala, začiatok bol rozpačitý. Pokračujem v jemnúčko lepších koľajách a viem, že raz príde deň, kedy budem spokojná a poviem si, toto je ono. Takto to chcem.

Krok po kroku si hľadám svoj rozoznateľný rukopis, textovo i fotograficky. Raz som hore, inokedy dolu. Spokojná i menej. No nepochybujem, že vzdať sa mi nebolo dané v štruktúre DNA môjho genofondu.

Ako ste na tom Vy? Bojujete za svoje sny ako lev, či len hodíte rukou a odídete zo scény? Napíšte mi, som zvedavá, koľko tvrdých lebiek chodí po svete (pozor, nemýliť so žiadnym iným označením holej hlavy 🙄). Čakám na Vaše správy a komentáre, tu na blogu a všetkých sociálnych sieťach, kde ma stretávate.

Viem, že outfit, ktorý nasleduje by si zaslúžil iný text. Niečo o moderných tradíciach, modrej zástere, či maminom košíku. No ja som tvrdohlavá. A vo chvíli, keď si pozeráte tieto zábery, končí hlasovanie v ankete blogerka roka. A ja sa chcem dostať do finále. Lebo posledné miesto vo finále je omnoho lepšie ako nič. Ako inak sa zoznámiť s tými, ktoré to robia dobre už roky? A aj keď výsledok sa dozviem niekedy pri písaní budúceho článku, verím, že som pre svoj cieľavedomé ja urobila čo sa dalo. A ak to nevyšlo, tak prosím toto čítajúceho porotcu o Divokú kartu 🤩.

A preto sa Vám chcem poďakovať. Za podporu. Za hlasy. Za vieru vo mňa. Za to, že ste. A ďakujem aj za tieto fotky, ktoré nafotil @vikendovyfotograf  @pespartes.

Sukňa a bunda – second hand. A ak ešte chcete prihodiť nejaký ten hlas, tak kliknite a sledujte pokyny.  https://blogerroka.sk/2018/v-strednom-veku/

Užívajte si deň, Erika.

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.