Nostalgia

Categories Rozprávam

Takmer každý týždeň to niekto zdieľa na svojej nástenke. Idylický obrázok zo 70-tych rokov, na ktorom šantia veselé, špinavé, no šťastné deti. A k tomu text, rôzne sa meniaci, no obsahujúci rovnaké posolstvo.  Ako bolo dobre za môjho detstva. Ako sme sa hrali vonku, mali sme reálnych priateľov, kľúče na krku a rodičov, ktorí nás nemohli kontrolovať každú chvíľu. Čo Vám poviem, priam z toho dýcha dokonalosť. A dnes? Chudák deti.

Všetci, bez ohľadu na vek, nostalgicky spomíname na veci a časy minulé. Celé generácie používajú zázračné zaklínadlo “to za mojim mladých čias …”, alebo “keď som ja bol mladý …”. Zvyšok viet si doplňte si podľa potreby. Vždy však zdôrazňujú, že vtedy bolo všetko inak. A samozrejme bolo lepšie. Lebo dnešné deti ….

Áno, mala som spokojné detstvo. Plné preliezok, pieskoviska, bábik, pionierskych schôdzok, hier. A kníh, čo som ja prečítala kníh. Z môjho pohľadu bolo krásne. MÔJHO POHĽADU. Ja som vtedy iný pohľad mať nemohla. Mala som to, čo ostatní. Bola som rovnaká ako ostatní.

Naša pamäťová karta ako keby vyhodnocovala naše zážitky z detstva ako plnohodnotnejšie. Často počúvam rodičov ako sa sťažujú, že ten ich len sedí s mobilom v ruke. Potom ich občas vidím na detskom ihrisku, kde sa ich deti spolu hrajú a rodič sedí na lavičke – aké prekvapenie – s mobilom v ruke. Stále upozorňujeme, že my sme boli celé dni vonku a hrali sme sa. Áno, boli. Áno, hrali. Áno – niektorí. Rovnako ako dnes, aj ja si pamätám spolužiakov a spolužiačky, ktoré to von neťahalo. Radšej sedeli doma a pohyb ich obchádzal oblúkom. Aj dnešné deti majú živých priateľov, akurát si tie “dobrodružstvá” s nimi môžu dohodnúť cez mesenger. Aj kľúče na krku im visia rovnako. Len sú od bezpečnostných dverí.

V mojej hlave jednoducho tá nostalgia za časmi môjho detstva chýba. Ja sa pri obrázkoch husákovej populačnej explózie nedojímam. Mala som spokojné detstvo, no to bolo vtedy.  Jednoducho, nemyslím si, že sme boli “lepšie deti”. Len sme mali iné možnosti. Preto nechajme našim mláďatám tento ich svet. O 20 rokov neskôr budú oni ukazovať svojim deťom fotky so slovami “to za našim mladých čias…”.

Na záver len malý dôkaz, že aj dnes sú pieskoviská a na nich živé bytosti. A v lete sa na to pieskovisko ani všetky nevojdú. Takže, v konečnom dôsledku sú tie deti rovnaké ako sme boli my.   MILOVANÉ BEZ VÝHRAD.

IMG_20180411_164245

Užívajte si deň, Erika

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.