november, black dress, black hat, red boots, štýl nemá cenovku
Rozprávam

O mesiaci november

Uplynulo 30 rokov. Vyrástli takmer dve generácie ľudí. Odkazujeme na neho. Chválime sa ním. Preklíname ho. Ba dokonca je používaný ako politický nástroj. Jeho skutočný význam však bledne, ako stena vystavená po dlhý čas priamemu slnku. Nebadateľne, rok po roku, pozeráme sa naň a nevnímame, že sa stráca priamo pred našimi očami. Mesiac revolúcií, november.

november, black dress, black hat, red boots, štýl nemá cenovku

Áno, milí mladší čitatelia. Kedysi dávno, v časoch Vašich praprastarých rodičov prebehla v mesiaci november októbrová revolúcia, ktorá ovplyvnila časť sveta na niekoľko desaťročí. Tí starší vedia, že hovorím o “výstrele z Aurory”. Dnes mám však na muške svojho krížnika iný revolučný rok. Dobu, kedy padali múry, symbolické i poriadne pevne vybudované. Rok plných námestí, veľkých nádejí a trikolór na hrudiach.

V tej dobe som mala 15 a moje jediné spomienky sa spájajú s telocvičňou, kam nás všetkých poslali. Dvakrát. Prvýkrát, aby nám bolo vysvetlené, že sa nič nedeje, žiadne stužky nie sú povolené a všetko je v poriadku. Druhé zhromaždenie sa už nieslo v duchu trikolóry na svetri pána riaditeľa a boju za demokraciu. Pripomínam, aj to prvé zhromaždenie viedol on.

november, black dress, black hat, red boots, štýl nemá cenovku

Bolo mi to ukradnuté. Ako pubertiak som nevnímala politiku. Neboli sme rodinou v záujme hľadáčika. Obyčajní, priemerní, ničím nebezpeční občania. Bola som iskrička, pionierka a s najväčšou pravdepodobnosťou by zo mňa vyrástla aj zväzáčka. Bavili ma všetky tie súťaže, na ktoré som chodievala.

Vďaka svojej aktivite som sa dostala do táborov v Maďarsku, Poľsku i Nemeckej demokratickej republike. Pre mňa normálka, mama mi dala papiere, vysvetlila čo s nimi a šla som na výlet. Všetko to bolo prirodzenou súčasťou môjho života a žiadne zamyslenia, či to ostatní majú rovnako, v mojej detskej hlave nemali miesto.

Nepamätám si revolučné roky. Trápilo ma nie štrnganie na námestí, ale nová pesnička v rádiu. Chápala som, že sa niečo dôležité deje, no omnoho viac ma zaujímalo, či dostanú do Junioru ten kabát, po ktorom som tak veľmi túžila. Mimochodom, dostali. No mne sa neušiel. Vypredal sa. Rovnako, ako som pred ním necítila žiadnu krivdu, spočiatku som po ňom netušila, ako veľmi november zmenil spoločnosť.

november, black dress, black hat, red boots, štýl nemá cenovku

Prečo Vám to tu tak siahodlho vysvetľujem? Pre pochopenie toho, že mám plné právo byť nostalgická a spomínať, ako mi vtedy bolo dobre. Ako som kupovala mlieko po dve koruny a maslo za 10. Všetci mali prácu. Lieky boli za korunu. Neexistovali drogy. Mali sme sa lepšie.

Mám na to právo. A napriek tomu to robiť nebudem. Nezažila som odvrátenú stranu socialistickej republiky. A aj tak by som nemenila a necúvala v čase. Dnes je to moderné. Sociálne siete sú plné statusov, ako bolo dobre. Fotky detí váľajúcich sa v blate. Rozcítené spomienky na bájnu Česko Slovenskú Atlantídu z pohľadu bežných ľudí, ktorým sa, podľa ich vlastných spomienok, žilo lepšie.

Od zamatového novembra prešlo 30 rokov. Už len jedno jediné desaťročie a vyrovnáme socialistické roky. Stále ich však používame ako zaklínadlo pre všetko, čo nám vadí. Hádžeme na ne zodpovednosť za dnešok. Máme sa tak a tak, lebo sme 40 rokov žili pod vládou jednej strany. Keby tu neboli komunisti, máme sa ako západe. Keby bolo keby … Dokážeme za nimi nariekať a zároveň na nich nadávať v jednej vete.

november, black dress, black hat, red boots, štýl nemá cenovku

Je ľahké spomínať na lacný benzín. Už ťažšie je priznať, že z vtedajšieho bežného platu si celý život odkladal na auto, do ktorého ho bolo možné tankovať. Ak by si sa k nemu v poradovníku vôbec dostal. Kupovali sme lacnejší chlieb, no som z dediny, kde sa počet chleba a mlieka dopredu “zapisoval” v obchode. Dostal si len to, čo si si objednal. Pri prepínaní svojich 200 programov je smiešne spomínať na dobu, kedy si si vyberal z dvoch, začínajúcich vysielanie poobede a končiacich štátnou hymnou a vlajúcou vlajkou okolo polnoci.

Zamyslel si sa niekedy, keď začínaš písať podobný status na facebooku nad iróniou svojho konania? V dobe, kedy ťukáš do čínskej klávesnice, na americkej sieti necenzurované slová? S dobrým pocitom stlačíš Enter, pustíš si najnovší “holyvúdsky” trhák a popri nadávaní na množstvo reklám v ňom, plánuješ nedeľný nákup vo švédskom obchode.

Fabuluješ si raj, no jeho realitu nežiješ. Ak by ti zajtra niekto zaklopal na dvere, pretože si večer v krčme nadával na neobľúbeného politika a zobral ťa bez vysvetlenia na výlet, kde by ti “vysvetlil”, že takto sa vyjadrovať nesmieš, bol by si nadšený? Ako by si sa tváril, ak by si musel svojmu dieťaťu vysvetľovať, že študovať na vysnívanej škole nebude, aj keď sa učí na samé jednotky? Odovzdal by si dobrovoľne všetky mobily, vypol káblovku, internet?

november, black dress, black hat, red boots, štýl nemá cenovku

Veľmi rýchlo sme si zvykli mať všetky informácie nadosah. Samozrejmosť života teraz chceme spojiť s “vymoženosťami” režimu, ktorý november ukončil. Hľadáme (a nachádzame) politikov či celé strany, sľubujúce istoty. Sociálne, materiálne, životné.

Demokraciu považujeme za takmer sprosté slovo. No iba ona nám priniesla možnosť povedať si čo chceme, kde chceme, kedy a komu chceme. Práve tú slobodu slova, ktorou sa tak často oháňajú polototalitní zástupcovia ľudu. Máme v rukách niečo, čoho obrovskú silu si už, s odstupom času vôbec neuvedomujeme. (Choďte si prečítať aj môj článok o voľbách, nájdete tam viac).

Dnes sme vďační za každé sledovanie, ba dokonca sa predháňame, koho sleduje viac ľudí. V tých starých dobrých časom by ste veru sledovaní byť nechceli. Môžeme myslieť nahlas a obzeráme sa za dobou, kedy bolo odvážne aj mlčať potichu.

november, black dress, black hat, red boots, štýl nemá cenovku

November zmenil pomery. Ani on však nedokáže zmeniť ľudí. Rovnako, ako má stále sused zelenšiu trávu, tak s ružovými okuliarmi selektujúcej pamäte dobre už bolo. Nežijeme v ideálnej dobe. Demokracia je často naprd. Je to však ten najmenej smradľavý prd, ktorý máme k dispozícií.

Ona nám dovoľuje nadávať na ňu. Neuľahčuje ti život, no aspoň dáva možnosť voľby. Môžeš na ňu kydať a unesie to. Neponúka falošné sľuby, ukazuje aj svoju odvrátenú stranu mesiaca. Nesľubuje ľahký život v limitovanom blahobyte. Dokonca umožňuje zbaliť sa a vymeniť ju. Zbúrala ostnaté drôty medzi krajinami, ale aj postavila hranice medzi ľuďmi.

No nebyť jej, nepíšem tieto riadky. A nech už nám 17. november spred tridsiatich rokov priniesol veľa zla, nešváru a neistoty, dal nám do rúk moc. Moc byť kým chceme. Moc byť kde chceme. Moc rozhodovať. Sám o sebe, sám za seba. Spoločne o nás, spoločne za nás. Naši rodičia sa vtedy rozhodli. Báli sa, no riskli to. Všetky ďalšie rozhodnutia sú už len v našich rukách.

november, black dress, black hat, red boots, štýl nemá cenovku

Koľko rokov ste mali počas zamatovej revolúcie? Ako ste ju vnímali vtedy? A ako sa na ňu pozeráte dnes, s odstupom času? Vy starší, menili by ste? Pohrávate sa s myšlienkou, že vtedy bolo lepšie? Alebo ste na strane tých, ktorý november prijímajú ako začiatok svitania na lepšie časy? Vy mladší, chápete možnosti, ktoré Vám priniesol? Viete si predstaviť žiť inak?

V čom so mnou súhlasíte? A naopak, kde sa podľa Vás mýlim? V čom vidíte najväčšie chyby demokracie? Ako si predstavujete Váš svet, ak by november vôbec nenastal a naša krajina by pokračovala vo vtedajšom nastavení ďalej? Čo myslíte, ak by nepadla vláda jednej strany, ako by to tu dnes vyzeralo? U Vás doma, na Slovensku, vo svete? Pokojne sa rozpíšte, budem len a len rada.

november, black dress, black hat, red boots, štýl nemá cenovku

Ktovie, či by som mohla nakupovať v second handoch? Lebo aj tie k nám prišli až s revolúciou. To je totiž môj druhý odkaz, ktorý Vám tu, okrem svojich myšlienok, každý týždeň odovzdávam. Demokraticky si v nich môžete zvoliť ten svoj štýl, ktorý Vás najviac vystihuje, bez ohľadu na diktát módy, trendov či ponuky v obchodoch. A nikdy nebude mať cenovku.

Ak Vám tých pár fotografií k článku nestačí, poďte sa inšpirovať na môj Youtube kanál. Hrám sa tam s oblečením zo sekáča a ponúkam inšpirácie na rôzne témy. Možno Vás zaujme práve tá aktuálna, kde som sa zabavila na tému stereotypy v obliekaní povolaní a zahrala sa outfitom na učiteľku, upratovačku … Ďalšie povolania si už pozrite vo videu.

A keďže sledovanie už nemusí byť len nebezpečné, pokojne tak urobte. Dokonca ma môžete sledovať nielen na Youtube, ale aj na Instagrame či Facebooku. Ak sa Vám moje myšlienky páčia, spokojne ich šírte úplne verejne na svojich sociálnych sieťach, či medzi priateľmi. Nikto Vás za to nebude perzekuovať.

Užívajte si deň, Erika.

november, black dress, black hat, red boots, štýl nemá cenovku

Author

vstrednomveku@gmail.com

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.