O strašiaku menom smrť

Categories Rozprávam

Viem, dušičky sú už za nami. A teda prichádzam s témou po funuse. Doslova. Sviatku, kedy si spomíname na našich, už fyzicky neprítomných príbuzných, priateľov či známych sa však budem venovať len okrajovo. Dnes sa s Vami chcem rozprávať o niečom, čo je ako Lord Voldemort. Tá, o ktorej sa nehovorí, smrť.

smrť, brown overal, brown bag, black hat, nude shoes, štýl nemá cenovku

Snažíme sa na ňu nemyslieť. Vytesňujeme jej nevyhnutnosť a hlavne neodvratnosť. Nedokážeme jej však zabrániť. Hovorí sa, že smrť je jediná spravodlivá. Berie si rovnako chudákov, ako bohatých. Pekných i škaredých. Nerobí rozdiely vo farbe pleti, ignoruje vzdelanie, je jej ukradnutá sláva, národnosť, vierovyznanie. Ba dokonca je za absolútnu rodovú rovnosť, či už ste žena, muž alebo čokoľvek medzi tým.

Teraz trochu odbočím k nedávnym dušičkám. Svoje detstvo a mladosť som prežila v rodičovskom dome, ktorý stojí oproti cintorínu. Pohľad cez okno v ten večer bol neopísateľný. Tisíce malých svetielok. Dnes ho už vidím inak. Sviečky zostali, magickosť a krása chvíle zmizli.

smrť, brown overal, brown bag, black hat, nude shoes, štýl nemá cenovku

Cintorín bol aj tento rok plný. Od rána sa na ňom striedal jeden človek za druhým. Značky na autách odhaľovali svojich majiteľov z celého východu. Prišli, zapálili kahanec a šli ďalej. Na ďalšie a ďalšie miesta posledného odpočinku. Lebo tento deň je na to. Nie na spomienky. Nie na zamyslenie. Nie na zastavenie. Jediným jeho účelom je zapáliť sviečku. Čo najviac sviečok.

Tour de hroby. Nikto ju nikdy nevyhraje, no bojíme sa nezúčastniť. Zapáliť sviečku na dušičky sa patrí. Špecifický druh morbídnej naháňačky kto z koho. Ja však ten cintorín vidím potom po celý rok. Tie drahé umelohmotné vence, poctivo hrdzavejúce a černajúce. Sklenené nádoby, z ktorých nemá, v tom lepšom prípade, kto vybrať vyhorenú sviečku. V horšom odpratať črepiny z drahého pomníka svojich rodičov. Až do ďalšieho novembra.

Spomienkujúci príbuzní, nežijúci na druhom konci republiky. Sú v susednej dedine. V okresnom meste. Dúfam, že v duchu na nich myslia neustále, len jednoducho nemajú čas. Je tu predsa práca. Dovolenka. Práca. Rodina. Práca. Každý musí chápať, že sú zaneprázdnení. Svoju lásku už predsa pretavili do drahého žulového pomníka. Raz za rok ho umyjú, obložia plastovými zbytočnosťami a osvetlia ako prípravu na vianočný stromček. Ľudia vidia, že sme sa postarali, už nezostaneme v hanbe.

brown overal, brown bag, black hat, nude shoes, štýl nemá cenovku

A tu sa znova vrátim k pôvodnej téme. Smrť. Možno práve ona je schovaná za týmto správaním. Cintorín nám ju vmetie do tváre napriamo, nehrá sa s nami žiadnu hru. Tu skončíš aj Ty, prihovára sa nám. Slová, ktoré netúžite počúvať príliš často.

Jej najväčším strašiakom je definitívnosť. Uzatvorí náš život a nemá žiadne bočné dvierka, ktorými by sme sa mohli, aspoň na pár minút vrátiť späť. Nepýta sa nás, či sme pripravení. Nezaujíma ju, či chceme. Berie nás so sebou na cestu a odchádza.

brown overal, brown bag, black hat, nude shoes, štýl nemá cenovku

Na cestu kam? Kde sme, ak už nie sme? Veriaci naprieč náboženstvami v tom majú jasno. Nebo, peklo. S rôznymi výhodami či trestami za naše pozemské činy. Návrat v inom tele, teda reinkarnácia. Podľa zásluh v živote minulom Vás očakáva nový, kde máte ponuku reparátu. Upíname sa k možnosti akéhokoľvek pokračovania, hlavne nech za tým “tunelom” svieti aspoň maličké svetielko nádeje. Je ťažké zmieriť sa s myšlienkou, že koniec je koncom.

Teraz budem trochu osobná. Viem, že veľa ľudí sa bojí smrti, nech už má akýkoľvek dôvod. (O strachu si prečítajte tu.) Ja už nie. Uvedomila som si, že som sa jej vlastne nebála nikdy. Nie v zmysle obavy o svoju existenciu. Tá jednoducho prestane a šlus. To, čo som pociťovala bol strach o ďalší život mojich blízkych. Ako to to zvládnu bezo mňa. Čo budú robiť. Poradia si?

smrť, brown overal, brown bag, black hat, nude shoes, štýl nemá cenovku

Nenahraditeľnosť. Voda na mlyn myšlienkam strachu. Všetci sme nahraditeľní. Aj Vy, nech už si o sebe myslíte čokoľvek. Nie ako jedinečný človek, no ako prítomná osoba áno. Všetky Vaše fyzické prejavy bytia preberú iní. Zostanú len spomienky. Fotografie. Myšlienky.

Ako dlho? To nemáte v rukách. Slávny spisovateľ bude žiť vo svojom diele. Hudobník v symfónii. Ja verím, že život mojich detí bude zrkadlom toho môjho. Aspoň na krátku chvíľu. Jemná brázda, ktorú som do nich vyorala, ich možno povedie aj potom, keď už mama bude len spomienkou. Možno pre nich som skutočným influencerom.

brown overal, brown bag, black hat, nude shoes, štýl nemá cenovku

Fyzická smrť pre mňa nie je strašiakom. Nechcem sa však po nej stať jednou z povinností, ktoré voči mne budú pociťovať. Netúžim po náhrobku s menom. Nechcem byť miestom, kde raz za rok musia zapáliť sviečku. Radšej nech ma vysypú do záhrady a rozprávajú svojim deťom, že babka bola ženou, ktorá ich veľmi milovala. Nech si spomenú, keď budú jesť svoj obľúbených koláč podľa môjho receptu. Čítať pred spaním knihu svojho detstva.

Nepoznáme miesto a čas. Vieme však, že žijeme. Tu a teraz. Mala by som skončiť pateticky a apelovať na Vás, aby ste žili naplno. Tak, ako chcete Vy, nie tak, ako sa to od Vás očakáva. Lebo smrť si Vás môže zobrať už zajtra. Pravdou však je, že ak príde skoro, nebudete ľutovať, čo ste nezažili.

brown overal, brown bag, black hat, nude shoes, štýl nemá cenovku

Nezáleží na veľkosti Vašej túžby. Rovnako dôležité je chcieť byť dobrou mamou, ako medzinárodne uznávanou herečkou. Naučiť sa pliesť je rovné chceniu precestovať celý svet. Dôležité je len začať. Aj v tejto chvíli.

Žite podľa seba, plňte si malé i veľké sny kvôli životu samotnému, nie pre možnosť skorého konca. Zajtra na tom záležať nebude. Nemôžete ľutovať samého seba, že ste umreli priskoro. Je tu však riziko, že budete žiť veľmi dlho. O tridsať, štyridsať rokov môže byť neskoro uvedomiť si, že ste stále nažive a začať ľutovať chvíle, ktoré ste premárnili. Nebojte sa smrti. Ak sa potrebujete báť, bojte sa prázdneho života. Žiaden kameň, kytica či sviečka nemajú silu vrátiť Vám ho.

smrť, brown overal, brown bag, black hat, nude shoes, štýl nemá cenovku

Bojíte sa smrti? Alebo sa snažíte myšlienku na ňu vytesniť veľmi, veľmi hlboko? Čo je to, čo Vás na nej straší? Že nestihnete všetko, čo ste chceli? Že tu po Vás zostanú nedokončené plány? Že tu necháte svojich milovaných? Máta Vás obava, čo bude potom, keď naposledy vydýchnete? Viem, že sú to otázky, nad ktorými sa asi bežne nezamýšľate. A ak Vám je nepríjemné zaoberať sa nimi, plne Vás chápem.

Ťažkú tému odľahčím fotografiami. Lebo tento blog je plnením si môjho sna. Spojenie mojich myšlienok s odkazom Štýl nemá cenovku. Na prvý pohľad možno nezlučiteľné, no aj toto som ja. Ak moje myšlienky oslovia čo i len jedného jediného človeka a zamyslí sa nad nimi, každá chvíľa ktorú strávim ukladaním slov stojí za to.

smrť, brown overal, brown bag, black hat, nude shoes, štýl nemá cenovku

Rovnako je to s druhým mojim odkazom. Nakupovanie v second hande je môj životný štýl. Síce málo píšem a vo videách hovorím o ich ekologickej stránke, ale som presvedčená, že nech si k nim nájdete cestu akokoľvek, stále je výsledkom lepší prístup k našej planéte. Ak ma teda chcete podporiť, urobte to odberom na Instagrame, Facebooku, alebo Youtube. Alebo jednoducho zdieľajte moje články a videá medzi svojimi priateľmi. Tých pár minút Vášho času je pre mňa obrovským povzbudením.

Spomenula som svoj Youtube kanál. Práve tam Vám ponúkam inšpirácie, ako sa nebáť nakupovať v second handoch. V aktuálnom videu sa hrám s farbami, každý outfit zo sekáča som zladila tón v tóne – https://youtu.be/5_vZwaRN0ik. Mimochodom, na dnešných fotografiách je zo sekáča overal, kabelka, klobúk i opasok.

Užívajte si deň, Erika

smrť, brown overal, brown bag, black hat, nude shoes, štýl nemá cenovku
smrť, brown overal, brown bag, black hat, nude shoes, štýl nemá cenovku

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.