O tom, čo si pomyslia ľudia

Categories Rozprávam

Koľkokrát ste už tie slová použili? V duchu, alebo vyslovili nahlas. Pri pohľade do zrkadla uvažujete, čo si pomyslia ľudia o farbe Vašej sukne. Dieťaťu pri záchvate hnevu poviete, no len vystrájaj, ľudia si budú myslieť, že si zlý. Možno Vám to preletí hlavou len občas, možno v podobnom režime uvažujete od rána do večera. Prečo nám vlastne tak veľmi záleží na tom, čo si pomyslia ľudia? Cudzí ľudia.

čo si myslia ľudia, blue retro dress, straw hat, clutch, magenta shoes

Človek je tvor socializovaný. Nežijeme v súkromnej bubline, sme súčasťou množiny rodina, priatelia, susedia, kolegovia. Od malička sledujeme správanie svojho okolia a prispôsobujeme sa mu. Deti napodobňujú rodičov. V škole sa prirodzene priatelíme s tými, ktorí majú podobné názory a záujmy. V práci sme odkázaní na spoluprácu, snažíme sa nájsť spoločnú reč so susedmi, nech spolunažívame bez výraznejších trecích plôch.

Je to prirodzené. Naše okolie nás, chtiac či nechtiac formuje a obrusuje. Máme prístup k myšlienkam celého sveta, no v konečnom dôsledku sú pre nás nadôležitejšie tie, v tieni ktorých sme vyrastali. Aj keď sa spoločnosť mení, naša osobnosť sa týmto zmenám prispôsobuje omnoho pomalšie, stále ťahaná dedičstvom po meči i praslici.

čo si myslia ľudia, blue retro dress, straw hat, clutch, magenta shoes

Pri zemi nás drží myšlienka, čo si pomyslia ľudia. Bolo nám to tak vštepované odmalička. Modelová situácia ako príklad. Pozdravím sa susedke s vnučkou. Obom samostatne, som totiž presvedčená, že dieťa ako samostatná bytosť si zaslúži byť oslovená tiež, bez ohľadu na to, či má roky dva alebo dvanásť. Babka odzdraví, drobec sa zahambene pozrie do zeme. Častou reakciou je “odpovedz tete, bude si myslieť, že sa nevieš pozdraviť”.

Úplne mimovoľne dieťaťu vsúvame myšlienku, že názor iného človeka na jeho osobu je dôležitý. Dôležitejší ako jeho hamblivosť. Dôležitejší, ako kamienky, ktoré ho práve zaujali na zemi. Dôležitejší ako to, že ono sa práve v tejto chvíli na pozdrav necíti.

Áno, nepodstatná drobnosť, poviete si. Veď sa len učí slušne správať. Nie. Učí sa, že je niečo nadradené jeho pocitom. Že sa on neho očakáva žiadaná reakcia aj v jemu nepríjemnej situácii. Že to, čo si pomyslí cudzia teta je dôležité. Veľmi dôležité.

čo si myslia ľudia, blue retro dress, straw hat, clutch, magenta shoes

Prečo nás však tak veľmi trápi, čo si pomyslia ľudia? A vôbec, prečo vôbec premýšľame nad myšlienkami iných? Ako výrazne to zasahuje do našich životov? A ako vôbec vieme, čo im v tých hlavách na našu adresu behá? Možno Vás teraz poteším, možno sklamem. V drvivej väčšine si o Vás nemyslia vôbec, ale vôbec nič.

Vaše pohľady sa na ulici stretnú a o pár sekúnd už ani netušia, či videli muža alebo ženu. Kým Vy z ich pohľadu vyčítate, že máte rozmazaný rúž, že ste si dnes obuli deravé ponožky, že máte krivý nos a Vašu hlavu to zamestnáva ešte pár desiatok minút, oni už zabudli, že existujete.

čo si myslia ľudia, blue retro dress, straw hat, clutch, magenta shoes

Dnes, pod tlakom sociálnych sietí, je táto situácia obzvlášť preceňovaná. Naháňame srdiečka, falošne zastupujúce pozitívne reakcie. Trápime sa nad palcami dolu, symbolizujúcimi nesúhlas s naším postojom. Prispôsobujeme svoj skutočný obraz cene, ktorou si nechávame platiť za náš vnútorný strach.

Čo by sa však stalo, ak by sme mali možnosť naozaj prečítať cudzie myšlienky? Možno by ste zistili, že v pohľade predavačky nie je výčitka “kupuje si colu, to nevidí, že jej trčí brucho?”, ale “ešte pol hodina a končí mi smena.” Že namiesto “tá má ale krivé nohy” si prečítame “musím ešte kúpiť vajíčka na večeru”.

čo si myslia ľudia, blue retro dress, straw hat, clutch, magenta shoes

Projektujeme vlastné počiny, myšlienky a mindráky do obáv, čo si pomyslia náhodní okoloidúci. Svoje videnie sveta prevteľujeme do ich pohľadov, úsmevov, postojov. Do neexistujúcich názorov vkladáme svoj vlastný strach. Staré porekadlo hovorí, podľa seba súdim teba. Aby nebolelo priznanie si svojich pocitov, prisudzujeme neschopnosť (či neochotu?) byť samým sebou, so všetkými pozitívami aj negatívami, strachu z posudzovania okolím.

A potom trpíme. Čím viac dbáme na svoj “správny obraz”, tým menej sa na nás podobá. Tlačíme na pílu, až kým sa jej zuby neotupia. Obrusujeme hrany jedinečnosti, výnimočnosti – niekedy do extrémneho dosiahnutia pocitu neviditeľnosti. Ak nás nevidia, nič si o nás myslieť nebudú. Ale naozaj chceme byť natoľko spriemerovaní, že nás bude štatisticky úrad brať ako mernú veličinu?

čo si myslia ľudia, blue retro dress, straw hat, clutch, magenta shoes

Verte mi, aj ako extrémny extrovert chápem, že nie každý je schopný (a ochotný) plávať proti prúdu. Viac je tých, ktorých prirodzenosťou je stredný jazdný pruh, v ktorom sa cítia bezpečnejšie. Alebo ani nie? Možno sa mi nepriznáte, ale naozaj je komfortná zóna, v ktorej zotrvávate z obáv pred ukazovaním imaginárnych prstov Vašim smerom, tým priestorom, ktorý ste si vybrali cielene a dobrovoľne?

Ak áno, gratulujem Vám a prajem Vám to. Ak nie, čo je to, čo Vás tam drží? Rodina? Verím, že na Vašom šťastí im záleží rovnako ako Vám a teda, že by Vás podporili aj pri divných nápadoch. Kolegovia? Naozaj je ich vplyv na Vás tak dôležitý? Ak ste sa nestali dôvernými priateľmi, tak pár dní po zmene práce prestanete byť v kontakte.

čo si myslia ľudia, blue retro dress, straw hat, clutch, magenta shoes

A keď som už pri kategórii priatelia. Správny priateľ je ten, kto podporuje. Necítite spolupatričnosť? Pustite ho k vode. Ťahá Vás iným smerom, ako túžite ísť? Odrežte spoločné puto. Ľudia sa menia, Vy sa meníte. Ak však chcete zmenu, urobte ju len a len pre seba, nie pre niekoho iného.

Áno, počujem Vás až sem. Čo si však, ak vybočím, povie okolie? Kto okolie? Čo okolie? Aké okolie? Máte na mysli tých ľudí, ktorí majú na Váš život a Vaše rozhodnutia vplyv rovnaký, ako mravec pochodujúci okolo Vašej topánky? Toho človeka, ktorého stretávate ráno pri boxe s rožkami a ani neviete jeho meno? Sestričku u lekárky, pre ktorú ste len dnešný štrnásty pacient? Horlivého anonymného pisateľa komentárov pod každou Vašou pridanou fotkou?

čo si myslia ľudia, blue retro dress, straw hat, clutch, magenta shoes

Skúste sa niekedy, len tak cvične zamyslieť. Choďte po ulici, pozerajte po ľuďoch a sústreďte sa na to, ako ich vnímate. Ja väčšinou nijako. Idem si svoje, v ušiach slúchadlá s obľúbenou hudbou a míňam ich bez výraznejšej registrácie. Zrejme podobne to majú aj oni. Ak niekoho výraznejšie ošacujem pohľadom, málokedy je to kritická myšlienka. Poväčšinou konštatujem pozitíva. Pekný účes. Zaujímavá farba košele. Či len úsmev, žiariaci medzi zamyslenými a zachmúrenými tvárami.

A ak ste pozorne čítali ,už tušíte kam mierim. Samozrejme, podľa seba … V ich hlavách vidím film, kde bežia titulky smerom ku mne. “Aha, tá má super kabelku.” Zaujímalo by ma, kde kúpila tie krásne šaty.” Myslia si to naozaj? Neviem a nikdy sa to nedozviem. No nemám žiaden rukolapný dôkaz, ba dokonca ani racionálny (či iracionálny) dôvod, že to tak nie je.

čo si myslia ľudia, blue retro dress, straw hat, clutch, magenta shoes

Za pochvalou vidím pochvalu. Za hejtom (hoc je to často len naozaj číra chuť ublížiť), tuším strach z inakosti, nechuť k zmene, obavy o vlastné pochopenie inými. Za nevysloveným nehľadám nič. Pred týždňom som Vám povedala, že ste svoj najväčší influencer. Prestaňte sa teda ovplyvňovať vlastnými negatívnymi myšlienkami, vloženými do cudzích vnútorných hlasov.

Nepremýšľajte o tom, čo si na Vašu adresu myslia neznámi ľudia. Oni čelia vlastným úvahám a strachom, na posudzovanie neznámych nemajú chuť a čas. Vo chvíli, keď si skrz nich prestanete projektovať pochybnosti o svojej osobe, prekročíte vlastné mantinely. Len čo sa prestanete sužovať čo si pomyslia …, začnete myslieť na seba. A ak nepomôže nič iné, postavte sa pred zrkadlo, s úsmevom sa doň pozrite a nahlas povedzte “TRHNITE SI VŠETCI NOHOU. Toto je len a len môj život a mne je to, čo si o ňom myslíte u zadnej časti tela.

čo si myslia ľudia, blue retro dress, straw hat, clutch, magenta shoes

A teraz mi prezraďte, ako ste na tom Vy? Ako často sa sami seba pýtate, čo si o Vás pomyslia ľudia? A ktoré sú tie situácie, kedy Vám hlavou prebleskuje táto otázka? Možno to neriešite práve Vy, ale Vaša mama, priateľ, deti na Vás útočia práve touto frázou vo chvíli, keď sa Vaše a ich predstavy skrížia? A ako v danej chvíli reagujete? Ak mi napíšete komentár sľubujem už vopred, že moje myšlienky budú smerom k Vám plné hrdosti, podpory a ak to bude potrebné, tak samozrejme pochopenia bez posudzovania a odsudzovania.

čo si myslia ľudia, blue retro dress, straw hat, clutch, magenta shoes

Možno sa to nezdá, ale dnešné fotografie výnimočne súvisia s článkom viac, než je na prvý pohľad zrejmé. Fotili sme s Peťou počas popoludnia v parku, kde sa pohybovalo množstvo ľudí. S úsmevom zosadali z bicykla, aby nám nevošli do záberu. Usmievali sa na nás aj vtedy, keď sme hľadali správny uhol a svetlo. A ani na sekundu som neváhala, že by v ich hlavách bolo niečo negatívne a odsudzujúce. Práve naopak, na pár chvíľ sa jedna nahodená pani a jedna slečna s fotoaparátom stali súčasťou ich života. Náhodnou, dnes už zabudnutou.

Šaty, topánky a kabelka sú zo second handu, lebo štýl nemá cenovku. Na mojom Youtube kanáli, ak ste ho ešte nevideli, nájdete sekáčového oblečenia ešte viac. Skúste tam nakuknúť, možno sa v mojich outfitoch inšpirujete. V aktuálnom videu – https://youtu.be/CJ3aJ8Qme8g – Vám predstavujem najnovšie prírastky v šatníku, všetky kúpené z druhej ruky.

Moje myšlienky podporíte odberom na Instagrame, Facebooku alebo Youtube. Alebo jednoducho zdieľajte moje články a videá medzi svojimi priateľmi na svojich sociálnych sieťach.

Užívajte si deň, Erika

čo si myslia ľudia, blue retro dress, straw hat, clutch, magenta shoes

3 thoughts on “O tom, čo si pomyslia ľudia

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.