… kedy som prestala byť mladá. Nie, toto nie je pesimistický začiatok postu, v ktorom sa budem sťažovať na svoj vek. Ja sa za mladú stále považujem, to len okolie mi už častejšie hovorí teta a oslovuje ma v druhej osobe množného čísla 😏. A ja teraz hľadám ten presný dátum, kedy to z ničoho nič začalo. Určite to nebolo včera, to by som si zrejme pamätala (píšem si do diára – kúpiť ginko, vraj pomáha 🙂). Mám taký pocit, že to už trvá nejaký ten rok, no istá si nie som. Preto sa dnes pustím do pátrania. Poďte hľadať ten dátum (hoc aj nepresný) spolu so mnou. Veď viete, viac hláv, viac rozumu – a ja som navyše dosť krátkozraká, tak aby som ho neprehliadla.

Začnime v relatívne blízkej minulosti. Ešte celkom nedávno mi hovorili slečna, prípadne slečna Erika. Dnes som už maximálne mladá pani, ako ma občas oslovia muži 70+ (rokov, nie kíl 😁). Neberiem to osobne, rovnaký prívlastok majú všetky dámy v ich okolí. Ale ja si za toho ďasa nepamätám dňa, kedy mi tak povedali prvý krát.

Postrehli ste to aj Vy? A aj Vy sa obzeráte, otáčate stránky v starých kalendároch a hľadáte odkedy? Kde je tá hranica, ktorá ma posunula do stredného veku? Nie, nemyslím môj blog, tam som sa vrazila sama, v marci pred rokom. Hľadám deň, alebo aspoň mesiac, ktorým sa začalo obdobie “mladosť v prdeli, do dôchodku ďaleko”. A ako tak nad tým uvažujem, stačí, ak trafím aspoň rok.

Podľa vševediaceho uja G a niektorých odborníkov, pôsobiacich v rôznych kútoch internetu, je stredný vek dospelosti niekde medzi 25 a 45 rokom života. Podľa iných je obdobie strednej dospelosti od 35 do 45 rokov. V každom prípade, ak vezmem ich vekovú periodizáciu na vedomie, tak už o pár mesiacov budem v neskorom veku dospelosti. V NESKOROM VEKU.

Je neskoro zamýšľať sa nad tým? Či je to naopak, priskoro? Alebo inak. Kedy je to obdobie, kde sa z mladých slečien stávajú “tá už mladá bola” ženy? V deň mojich 25-tych narodenín to určite nebolo. Niečo také by som určite zvečnila na fotke, či aspoň si uložila hlboko do svojej trvalej pamäte. Tá, v iných spomienkach pomerne spoľahlivá, však nič podobné nehlási.

Mám priateľky mladšie o 10 – 15 rokov. Rozprávajú sa so mnou ako s rovesníčkou. Často v mojej prítomnosti odznejú slová – ale tá je staršia, tá má 45 (príklad) rokov. Na moju okamžitú pripomienku – ale veď ja mám 44 – je odpoveďou “lenže u teba na to zabúdam”, prípadne “joj, ale ty si inakšia”, či niečo v podobnej výpovednej hodnote.

Je to ich kamarátskym postojom ku mne? Či je to mojim vzťahom k sebe samej? Ja radšej hlasujem za to druhé. Keďže presný dátum môjho prechodu do veku mamičiek a babičiek (áno, v mojom veku sú už ženy babičkami, nie že nie 😎) je záhadou, rovnou bermudskému trojuholníku, tak vlastne teoreticky neexistuje. A nie, nepopieram tým svoje roky. Len som presvedčená, že rovnako ako “ste to, čo jete” platí aj ste tak starý, ako Vás vníma Vaše okolie.

Netvrdím, že som ako Lenin, večne mladá aj po smrti. Ale, kurník šopa, ženy, nehrajte sa na obete svojich rokov. Ak sa na seba pozeráte ako na staré, prečo by si Vaše okolie malo myslieť niečo iné? Nerezignujte na svoje sny len preto, lebo Vaše deti dorastajú do dospelosti a začínajú si plniť tie svoje. Kto povedal, že Vy už nemôžete to alebo ono? Kto určil hranicu, odkedy máte už len pliesť ponožky a učiť sa nové recepty na koláče?

Nie roky Vás kategorizujú. Nie vedci so svojimi číslami Vás zaradia medzi niečo a niečo. Pozrite sa na seba svojimi 20-ročnými očami? A odpovedzte na otázku – čo by Vám Vaše čerstvo dospelé ja povedalo? Ale úprimne, od srdca. Nepokúšajte sa klamať samej sebe. Tak čo. Chváli Vás? Súhlasne pokyvuje hlavou? Mlčí? Či je zamračené viac ako vy v pondelok ráno na porade? Má v očiach slzy a nevie, na koho sa pozerá?

Nepoznám presný dátum. A vlastne, je mi v tejto chvíli aj celkom ukradnutý. Moje ja by mohlo spokojne aj vyliezť zo zrkadla a vteliť sa to svojho o pár desiatok rokov staršieho tela. A som presvedčená, že by sa tam rýchlo a spokojne zabývalo. Lebo som v strednom veku. A ak doň ešte len chystáte, tak nemajte obavy. Je tu krásne, máte sa na čo tešiť 🙂😘.

Ľakáte sa prichádzajúcich rokov? Myslíte si, že sa niečo výrazne zmení až prekročíte tie magické hranice 30, 40, 50 … ? Či ste ich už prekročili a zistili ste, že … ? Nič sa nestalo? Podeľte sa so mnou – a ostatnými čitateľkami – o svoje obavy z rastúceho veku. Alebo ešte radšej, na čo sa s pribúdajúcimi rokmi tešíte? Ja sa teším na Vaše postrehy.

Bez zasnežených fotiek by som nebola tá správna blogerka. Ešte šťastie, že Perinbabka sa hecla a nasypala. Ako vždy, oblečenie je zo second handu. Konkrétne kabát, šál a sveter. Nohavice som zdedila po synovi 😂🤣. Nezabúdajte, štýl nemá cenovku.

A pripomínam, že som aj na Youtube. Ak ste sa ešte neskúšali obliecť v sekáči na ples, skúste sa inšpirovať v mojom poslednom videu – Na ples zo second handu?
Užívajte si deň, Erika


Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.