…presne tak, ako každý rok. Vždy začiatkom novembra, presnejšie pár hodín po skončení sviečkovo – halloweenovej obsesie, zaútočia Vianoce. Napriek tomu, že útok trvá dva celé mesiace, tlačí na pílu od takmer prvého dňa. Nestráca dych, ide si svojim tempom a snaží sa so sebou strhnúť všetko, čo mu príde do cesty. Svieti, kričí, spieva, tancuje a ukazuje neónovými šípkami smer, ktorým sa máme uberať. Útok Vianoc, vytrvalý, neprestajný a ničiaci svoju samotnú podstatu. Pokoj.

Ako sa hovorí, za všetkým hľadaj peniaze. Prachy. Bubáky. Drobné. Many. Prívlastok decembrových sviatkov sa mení z pokojných na štedré. Zo šťastných na bohaté. Marketéri majú “žatvu”, sedia na zlatom okrídlenom spotrebiteľskom koni a rozhadzujú návnady, ktorých cieľom je uloviť tú správnu kupujúcu rybu.

Reklama za reklamou nám pripomína, že máme nakupovať. Darčeky. Veľa darčekov. Veľmi veľa darčekov. Obdarujte každého, inak ste odľud, ktorí kazí sviatky. Ak nedáte darček, nemyslíte na svojich blízkych. Ak dáte len jeden (tejto bod neplatí, ak je dar v hodnote najmenej jednej výplaty), tak ste držgroš, dupajúci po pravej podstate Vianoc. Veď sú to sviatky štedrosti. Len štedré Vám, aspoň na jeden, dva dni zabezpečí, že zostanú aj pokojné. 🙄

Som mama. Moje dieťa pozerá rozprávky. No ešte radšej má reklamy. Všetky tie bábiky, zvieratká, skladačky, domčeky … Momentálne žijeme asi 18 verziou listu Ježiškovi. Teda, my mu vlastne posielame správy na messenger. Vždy po novo pridanej reklame ho zmení, prípadne doplní. Aktuálne sú na ňom dve bábiky a bodkovaný pes. A ja, teda vlastne Ježiško netuší, čo je bodkovaný pes. A aj tak mi je jasné, že tieto veci si pod stromčekom nájde. Jej úsmev a radosť z nich sú totiž darčekom pre mňa. A sú zabalené v najúžasnejšom obale zo všetkých.

To je dieťa. Dieťaťu nevysvetlíš, vlastne ani vysvetľovať nechceš. No prečo podliehajú nákupnej horúčke dospelí? Ešte niečo mame, bratovi, sesternici z druhého kolena, drobnosť susedovej pravnučke … Kupujeme, kupujeme, kupujeme. Kupujeme, aj keď nemáme za čo. Kupujeme, aj keď nemáme čo. Kupujeme všetko a všetkým. Aj ľuďom, ktorých máme počas celého roka v zuboch.

Dávate dary kolegyniam v práci, aj keď sa na ne doma každý deň sťažujete. Nosíte upečené koláče susedom, hoci Vás neskutočne vytáča ich večné posudzovanie a pozorovanie. Posielate vtipné a milé vianočné SMS širokej rodine, ktorú máte v paži a ste radi, že býva až v druhom okrese. A čakáte, kedy na Vás konečne dýchne duch Vianoc. Nič? Napriek všetkej snahe nič? Ako je to len možné 😏?

Áno, dnes som rýpava. Áno, dnes som priam odporne sarkastická (aj keď sa krotím, v mojej hlave to znie omnoho horšie). Jednoducho, práve počas tohto obdobia mi najviac bije do očí ten rozdiel medzi skutkami a myšlienkami. Každý želá šťastné, pokojné a veselé. A väčšina z nich sa nielenže neupokojí, ale práve naopak. So zamračenou tvárou sa naháňa a v duchu si prestavuje imaginárne šťastie, ktoré nastane presne 24. decembra podvečer.

Hej, stop. Nenastane. Žiadne šťastie neprichádza so zazvonením zvončeka a zapálením sviečky na stole plnom jedla. Neprinesie Vám ho 30 balíčkov s mašličkou a precízne napísanými menovkami. Rovnako, ako ho nenájdete v umytých oknách a dôkladne vyleštenom nábytku. Nehľadajte ho ani v pätnástich druhoch koláčov, na ktoré sa smie rodina do štedrej večere len pozerať. A, aj keď je to smutné, ani polnočná omša Vám dušu šťastím, napriek všetkým očakávaniam nenaplní.

Vianoce sú krásne. To, ak by ste mali potrebu položiť mi otázku, či ich vôbec mám rada. Jednoznačne sú to úžasné sviatky. A to aj napriek tomu, že ich čas prichádza uprostred zimy 😁. V posledných rokoch sú pre mňa skutočne sviatkami pokoja. Pokojne si objednám tých pár zákuskov, ktoré za tri dni zjeme. Pokojne si sama kúpim drobnosť, ktorá mi urobí radosť a dám si ju pod stromček. Pokojne jeme dva dni kapustnicu s chlebom. Pokojne roky zdobím stromček rovnakými ozdobami.

Máte to celkom inak? Pokojne. Ak Vám to naozaj robí radosť. Lebo o tom to všetko je. O radosti. O čistom, obyčajnom, detsky jednoduchom dobrom pocite v nás samých. O Vás. Nech nakúpite veľa či málo, navaríte tradične, či vyskúšate úplne nový recept, máte stromček živý, či humenskú raketu (aj keď som asi jeden z mála obyvateľov tohto mesta, ktorému sa páči a kvitujem odvahu byť odlišní), to najvzácnejšie, čo darujete, ste práve VY a Vaša dobrá nálada.

Koľko vianočných tipov ste tento rok čítali? Koľko videí s nápadmi na darčeky ste videli (či natočili)? Ste v strese, či všetko stihnete? Alebo zažívate sklamanie, že nikto Vaše mesačné snaženie a naháňanie dôkladne neocenil? Dávate si každý rok záväzok, že budúci rok to bude iné? A to dodržiavate ho? Alebo mi jednoducho napíšte, či sa Vaše vysnívané, do detailu naplánované Vianoce vydaria rok čo rok.

Fotenie v zime je strašné. Ešte veľa času ubehne, kým vychytám blogerské finty ako na to. Trocha prosím privrite kritické oko. Kabát, kabelka a nohavice (dokonca aj tričko, schované pod kabátom) sú zo second handu. Čižmy som pred rokmi kúpila z internetového bazáru.

Ak je pre Vás práve módna časť blogu najväčším lákadlom, nezabudnite na môj youtube kanál. Práve tam nájdete viac kombinácii oblečenia (v drvivej väčšine z druhej ruky) a práve on Vás možno nasmeruje na Vašej objaviteľskej ceste za netradičnými kúskami, ktoré nenachádzate v ponuke obchodov. Aktuálne sa zabavte na imaginárnych siedmych ženách, ktoré môžete stretnúť na vianočnom večierku – https://youtu.be/fRQB9UUroHk. A nezabudnite, ak sa Vám video páči, dajte like a odber, veľmi ma tak podporíte.


Užívajte si deň, Erika

1 thought on “Útok, …

  1. Erika, dobre napísané. Dostala som sa k tomu až dnes. V čase relaxu pred Silvestrovskou zabavou. Uz pred casom sme v nasej rodine zacali minimalizovat darceky. Zacalo to tym, ze dcera nevedela, co si zelat a o co si napisat Jeziskovi…po nicom netuzila tak velmi…asi i tym, ze tv moc nepozerala a bola mimo reklam. Zacali sme si viacej venovat spolocne zazitky…na upratovanie mame pani z Ukrajiny, ktora je neskutocne vykonna a vdacna. Cely Advent sa tesime zo sviecok, pocuvame koledy a Vianoce travime s rodicmi a bratovou rodinou. Kazdy pripravi nieco a spolu to dame dohromady…nepecieme, dcera nemoze ani lepok, ani cukor ani mlieko…a cez sviatky sa snazime byt vonku…skoro idylka. Az na obcasne tazke politicke diskusie s otcom…naprosto nechapem, preco s tym neda pokoj…

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.