… ukrývajúci sa kdesi v útrobách mojej hlavy. Učím sa s ním žiť už roky, vlastne desaťročia. Koexistujeme jeden popri druhom, bojujeme spolu všetkými legálnymi prostriedkami, občas jeden na druhého skúšame nejakú fintu či vytiahneme podpásovku. Je natoľko ohľaduplný, že sa ohlasuje vopred, niekedy dokonca desiatky minút. Som na jeho útok pripravená, mám natrénované a aj tak je to boj, v ktorom môžem maximálne uhrať remízu. Vnútorný nepriateľ, žijúci v mojom mozgu – migréna.

Áno, teraz, po takom teatrálnom úvode si poviete, veď ju len bolí hlava. A viete čo? Máte pravdu. Kam sa moja migréna hrabe na rakovinu či infarkt. Na tie sa umiera, migréna ešte nikoho nezabila. Minimálne priamo, ranou medzi oči určite nie. No verte ( a migreničky teraz budú súhlasne prikyvovať boľavou hlavou), niekedy máte chuť, si tú hlavu odtrhnúť. Doslova.

V odborných článkoch, ktorých si na prvé kliknutie nájdete určite dosť, sa dozviete to, čo hovoria odborníci. Ako sa bolesť prejavuje, kde sa prejavuje, čo treba robiť. Ak by sa na otázku “a ako ťa bolí hlava” spýtali mňa, odpoveď by nebola podľa žiadnej knižky. Som totiž toho názoru, že rovnako, ako nemôžete opísať niekomu pôrodné bolesti, kým nerodil, podobne nedokážete vysvetliť migrénu niekomu, kto nemal ani jeden záchvat. Stále to zostane len v predstave bolenia hlavy.

Nemyslite si, toto nie je sťažovanie. Práve naopak. Ja vždy tvrdím, že som úplne zdravý človek (teda, moje duševné pochody sú niekedy ťažké a divné, no na vine je moja svojhlavá osobnosť 😂). Ak si odmyslím občasné bolenie krížov, ktoré už zažil hádam každý, či vŕzganie v kolenách, spojené s pokročilejším vekom 😀, som fyzicky v naozaj dobrej forme. A práve preto sa tu dnes s Vami rozprávam o migréne.

Koľko som ja už dostala otázok a rád. Od tej najzákladnejšej – vezmi si tabletku. Cez trochu zložitejšie – rob s tým niečo, choď za doktorom 🙄. A samozrejme, už mi bolo aj navrhnuté, že ak niečo bolí, treba to odrezať 😉😆. Aj keď sa nesťažujete, potvoru totiž neutajíte. Neberie ohľad na to kde ste, s kým ste a ako veľmi potrebujete byť výkonná. Jednoducho príde a vitajte ma.

Predstavte si, že idete autom. Zrazu pred sebou vidíte, že Vaša cesta vchádza do mora (začína sa ohlasovať bolesť). Rýchlo začnete brzdiť (beriem tabletku). Do tohto bodu sa dostanem vždy rovnako, aj bez GPS, po tejto križovatke je ďalšia trasa vo hviezdach. Niekedy stačím ubrzdiť a dokonca aj vycúvam. Občas sa tesne omočím, no nič dramatické, z čoho by som sa rýchlo nespamätala. No nie vždy moja jazda dopadne šťastne.

Voda, do ktorej sa rúti moja cesta je nepredvídateľná. Môže byť plytká a dá sa ako tak zvládnuť (stále som však vo vode, na to nezabúdajte). Občas je však tak hlboká, že to hneď po vjazde čľupne a ja som utopená na dlhé hodiny, často aj dni. Ani na brzdy sa nedá vždy spoľahnúť. Dupnem a dúfam. Raz majú silu a bez zaváhania by zastavili aj vlak. Inokedy tlačím odušu na pedál a nedeje sa nič. Ani keď pridám ručnú (ďalšia tableta). A teraz si ešte predstavte tie kombinácie, ktoré vzniknú zmiešaním jedného s druhým.

Najhoršie sú hodiny, keď jazdím od ostrova k ostrovu. Vtedy na mňa brzdy kašlú úplne, idem len na voľnobeh. Vojdem, poriadne sa okúpem, príde chvíľa odpočinku, kedy stihnem ako tak obschnúť a hup, som v ďalšom jazere. Veziem sa na húsenkovej dráhe, no nekričím od radosti a vzrušenia. Chcem vystúpiť, no som tak pevne pripútaná k vozidlu, že to nejde (a ja, že prečo sa bojím kolotočov 🙂).

Nikdy, ale skutočne nikdy nevychádzam z bytu bez tablety. Pri infarkte či mozgovej príhode ide o sekundy. Pri migréne o minúty. Ak ju nevezmem ihneď, len čo mi teta M zaklope na lebku, môže byť neskoro. A naozaj nestačí Ibalgin či Paralen. Dokonca neverte, žeby pomohli ich bratranci s prívlastkami “proti migréne”. V mojom prípade sú absolútne neúčinné, ako keby som jedla cukríky.

Spali ste už 24 hodín v kuse? Teda, z postele Vás dostala len potreba cikať, piť a zvracať to, čo ste vypili pred pár minútami? Netušíte, koľko je hodín, či je deň či noc, dokonca ani to, ako dlho už v tej posteli ste. Ja osobne vtedy nevnímam nič. Chcem len spať a spať a spať. Ak máte malé dieťa, nie je to niečo, čo môžete prevádzkovať veľmi často. Matka príroda sa zľutovala aspoň počas tehotenstva a doby kojenia. Niežeby vtedy záchvaty neboli vôbec, no tými zvláštnymi chemickými procesmi v tele sa zredukovali na minimum.

Byť mimo je zlé. Vtedy som však natoľko vypnutá, že je mi to až jedno. Ale ten pocit, kedy viete, že to prichádza a netušíte, ako to skončí, to je ubíjajúce. Za tie roky som sa už dávno naučila svoje spúšťače a viem sa vyhnúť takmer všetkým. Jedným z tých, na ktorý nemám vplyv je počasie. Sledujem predpoveď na tri dni dopredu a nie je to preto, aby som sa podľa nej vedela obliecť. Ak sa totiž o tri dni zmení prudko počasie a je úplne šuma fuk, či k lepšiemu alebo horšiemu, mňa s takmer 100% istotou zasiahne tajfún migrenis.

Dúfam, že predchádzajúce riadky neznejú veľmi smutne, či v štýle ľutujte ma. To som totiž vôbec nemala v úmysle. Chcela som Vám len ukázať, že ak poviete – mám migrénu – nie vždy vravíte pravdu. Tým ale neznižujem silu Vašej bolesti. Bolesť je bolesť, nech už ju spôsobuje čokoľvek. A vlastne, ak Vás môj článok dovedie k rozhodnutiu navštíviť neurológa a nechať sa vyšetriť, budem rada. Pretože aj ja som začínala len s “obyčajným” bolením hlavy.

V skutočnosti píšem tieto slová po “peknom” včerajšom záchvate. Holt, zasa som to raz neubrzdila, napriek tomu, že som naozaj začala okamžite a plnou silou. Už som si zvykla. Mám nenákazlivú chorobu, ktorej príčina nie je známa. Vieme ju liečiť, no nevieme vyliečiť. Preventívne ju napchávam magnéziom, no ona je ako divoký kôň a veľmi nerada sa necháva osedlať.

Dnes to bude výnimočne bez otázok, smerom k Vám. Práve naopak, pýtajte sa Vy mňa. Čokoľvek, čo Vás zaujíma o migréne. Odpoviem na všetko, na čo mi tá moja odpovede dáva. Na jednu otázku Vám však dávam odpoveď hneď a bez pýtania. Jeden týždeň. Presne toľko trval môj najhorší záchvat.

A teraz k obrazovej dokumentácii článku. Ako vždy, oblečenie je zo second handu. Dnes vlastne takmer všetko. Vlnená sukňa, červený sveter, šatka, klobúk a vlnený cape (ospravedlňujem sa, ale naozaj si neviem vyhľadať slovenský ekvivalent tohto slova, pončo nie je to pravé a aby sa stal kabátom, na to mu chýbajú rukávy 🤔). Čierna je moja obľúbená farba. Stálym čitateľkám/čitateľom dúfam neprekáža, že ja veru nie som z tých, ktoré namixujú viacero farieb v jednom outfite.

Ak Vás sem teda, okrem pár zaujímavých slov (dúfam 🙂), priviedol aj záujem o jednoduché, nositeľné, príjemné oblečenie, nezabudnite na môj nový youtube kanál. Každý štvrtok tam na Vás čaká nové video, vždy na inú tému. Momentálne sa môžete inšpirovať siedmymi kombináciami, ktoré som nosila v novembri https://youtu.be/msu5DqgDgCI. A veci sú, samozrejme zo second handu.

Užívajte si deň, Erika

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.